Ako zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok?

Základom je písomná zmluva

Hoci znie prvá rada pomerne banálne, v praxi sa mnoho podnikateľov nechce obťažovať „zbytočným papierovaním“. V súdnom spore však faktúra ako dôkaz vzniku pohľadávky rozhodne nepostačí. Písomná zmluva pritom vôbec nemusí byť rozsiahla či zložitá – v skutočnosti je často dostačujúci aj dodací list potvrdený podpisom (a ideálne aj pečiatkou) dlžníka.

Nezabúdajte na vhodné zabezpečenie záväzkov

Existuje veľa druhov neplatičov. Niektorí dlžníci nechcú platiť tzv. zo zásady, iní dlžníci nemôžu platiť kvôli dočasnej platobnej neschopnosti. Sú aj takí, čo síce zaplatia, ale pokiaľ možno čo najneskôr. Ak už svojich obchodných partnerov aspoň trochu poznáte, vyberiete si vhodný zabezpečovací prostriedok ľahšie; ak s dlžníkom nemáte predchádzajúce skúsenosti, rozhodujte sa predovšetkým podľa výšky pohľadávky. Všeobecne platí, že u vyšších pohľadávok môžete voliť pre dlžníka zložitejší a obmedzujúcejší zabezpečovací prostriedok.

Zmluvná pokuta

Zmluvnú pokuta sa oplatí dojednať vždy, pretože predstavuje prijateľný kompromis – postačí, keď s dlžníkom písomne dohodnete, že ak nezaplatí včas, budete mať právo požadovať zmluvnú pokutu. Aby dojednanie o zmluvnej pokute dlžníka dostatočne motivovalo ku včasnej úhrade, mala by byť výška zmluvnej pokuty určená tak, aby stúpala spolu s dĺžkou omeškania s platením (napr. 0,1 % z dlžnej istiny za každý deň omeškania).

Pri určení výšky zmluvnej pokuty zároveň zvážte, aká škoda vám môže v prípade omeškanej úhrady pohľadávky vzniknúť. Výšku pokuty následne určite tak, aby pokryla aspoň predpokladanú výšku škody. Pokiaľ totiž s dlžníkom nedojednáte inak, nebudete mať právo na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje.

Ak aj zmluvnú pokutu dojednanú nemáte, uplatňujte dôsledne aspoň tzv. zákonné úroky z omeškania. Na tieto vám vzniká nárok aj bez osobitného zmluvného dojednania. Spôsob výpočtu úrokov z omeškania pre podnikateľskú sféru nájdete v ustanovení § 1 nariadenia č. 21/2013 Z.z.; v posledných rokoch sa ich sadzba pohybuje okolo 8 až 9 % ročne.

Ak sa zdráhate vymáhať zmluvnú pokutu či úrok z omeškania kvôli zachovaniu dobrých obchodných vzťahov, potom majte na pamäti, že každý dlžník bude radšej prednostne platiť tomu veriteľovi, ktorý ho za omeškané plnenie sankcionuje. Keď už teda nič iné, môžete navýšením pohľadávky o zmluvnú pokutu alebo o úroky z omeškania dlžníkovi aspoň pohroziť.

Ručenie

Ďalšou možnosťou, ako zabezpečiť záväzok, je ručenie. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým na seba ručiteľ voči vám vezme povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Pri obchodovaní s menšími spoločnosťami s ručením obmedzeným sa (najmä pri nákladnejších transakciách) oplatí osloviť spoločníkov – fyzické osoby, aby prevzali ručenie za záväzok, ktorý voči vám spoločnosť má. Spoločník ako fyzická osoba totiž bude zodpovedať celým svojím majetkom a v exekúcii tak môžete pohľadávku často uspokojiť napr. predajom rodinného domu či bytu spoločníka.

Spoločnosť síce tiež zodpovedá celým svojím majetkom, ale nemusí mať nič, z čoho by sa pohľadávka uspokojila. Len pre úplnosť dodajme, že majetok spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným je od majetku spoločnosti oddelený. Spoločníci, ktorí sú v malých spoločnostiach často zároveň konateľmi (teda osobami, ktoré s vami pri uzatváraní obchodov reálne jednajú) síce môžu vlastniť luxusné auto či veľký rodinný dom, vôbec vám to však nepomôže, ak vám dlhuje len ich spoločnosť. Výhoda podnikania formou spoločnosti s ručením obmedzeným totiž tkvie v tom, že spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri – prevažná väčšina vkladov spoločníkov je preto splatená a splatenie je v obchodnom registri riadne zapísané.

Záložné právo

Pri naozaj vysokých pohľadávkach vždy zvážte zmluvné zriadenie záložného práva. Podstatou záložného práva je možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky z veci či majetkovej hodnoty, ktorá je predmetom záložného práva. Záložné právo je najčastejšie zriaďované k veci vo vlastníctve dlžníka, je však možné ho zriadiť aj k veci vo vlastníctve tretej osoby (samozrejme za predpokladu, že táto udelí k zriadeniu súhlas).

Záložné právo je možné zriadiť k hnuteľnej i nehnuteľnej veci, ale napríklad aj k podniku či jeho časti.

V praxi sa záložné právo uplatňuje veľmi často u pôžičiek či úverov, ak však napríklad predávate obchodnému partnerovi výrobný prostriedok, vôbec nie je na škodu využiť jeho aktuálnu potrebu takýto prostriedok vlastniť a do kúpnej zmluvy zakomponovať rovno aj dohodu o zabezpečení pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny práve zriadením záložného práva na predmete kúpy. Záložné právo zriadené na hnuteľných veciach nezabudnite registrovať v Notárskom centrálnom registri záložných práv; pri zriadení záložného práva na nehnuteľnú vec  musíte zmluvu o zriadení vložiť do katastra nehnuteľností.

Pre úplnosť dodajme, že v niektorých prípadoch predpokladá vznik záložného práva aj zákon. Ak napríklad prenajímate nehnuteľnosť a evidujete voči nájomcovi dlh na nájomnom, môžete využiť záložné právo, ktoré máte k hnuteľným veciam nájomcu alebo osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a nechať ich spísať osobou poverenou súdom.

Zádržné právo

Ak vám v rámci vašej podnikateľskej činnosti dlžníci odovzdávajú svoje hnuteľné veci (napr. k ich oprave), bude pre vás ideálnym zabezpečovacím inštitútom zádržné právo. Opravené hnuteľné veci totiž môžete podľa zákona zadržať za účelom zabezpečenia svojej splatnej peňažnej pohľadávky voči tomu, komu by ste inak museli vec vydať. Ak ste sa s dlžníkom napríklad dohodli na platení vopred, nemusíte mu opravenú vec vydať, dokiaľ vám za vašu prácu nezaplatí.

Zmenka

Veľkou motiváciou pre včasné plnenie záväzku môže byť aj jeho zabezpečenie zmenkou. Zmenku je možné na rozdiel od klasickej pohľadávky oveľa ľahšie speňažiť; navyše je rýchlejšie a jednoduchšie vymožiteľná, pretože sa nemusí zložito dokazovať dôvod vzniku zmenkového záväzku. Ak máte dlžníkov s viacerými záväzkami s rôznymi právnymi dôvodmi vzniku, skúste ich nechať podpísať zmenku znejúcu na súčet všetkých dlžných súm – vymáhanie záväzkov si zjednodušíte a zároveň si znížite počiatočné náklady na ich uplatňovanie súdnou cestou, pretože nebudete musieť uplatňovať každý záväzok zvlášť.