Zmluvná pokuta je jedným z inštitútov zabezpečovania záväzkov.
Upravuje ju obdobne ako aj náhradu škody najmä Obchodný a Občiansky zákonník. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Aj keď zmluvná strana odstúpi od zmluvy nič to nemení na nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Pri zmluvnej pokute v podstate ide o zmluvné dojednanie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Strana zmluvy, ktorá túto povinnosť poruší je zaviazaná pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne žiadna škoda. V takomto prípade teda nie je potrebné riešiť otázku, či si uplatniť zmluvnú pokutu alebo náhradu škody.
Ten, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Za takéto okolnosti sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
Kedy nárok na náhradu škody nemá poškodený nárok
Obchodný zákonník pamätá aj na tú skutočnosť, že k škode mohlo dôjsť zavinením druhej strany, t.j. nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti. V takom prípade nemá poškodená strana nárok na náhradu škody.
Vo všeobecnosti sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom za škodu sa považuje aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Prioritne sa škoda nahrádza v peniazoch, ale ak o to oprávnená strana požiada a je to možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Náhradu škody nemôže na rozdiel od zmluvnej pokuty súd znížiť.
Uplatňovať si náhradu škody alebo zmluvnú pokutu?
Ak už dôjde k takejto situácií, tak je ideálne aby bolo možné uplatniť si oba inštitúty. Na túto možnosť je potrebné myslieť už pri uzatváraní zmluvy a nespoliehať sa iba na zákonné ustanovenia. Základný rozdiel pri týchto inštitútoch je ten, že zmluvnú pokutu si môže strana uplatniť už pri porušení povinnosti, bez toho aby bolo potrebné dokazovať škodu, prípadne ani žiadna škoda nemusí vzniknúť. Teda ideálnym prípadom je keď využijete inštitút zmluvnej pokuty už pri porušením zmluvy, na ktoré sa vzťahuje a náhradu škody na škodu, ktorá týmto porušením vznikla.
Podľa zákona nie je veriteľ (teda strana, ktorá je poškodená) oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta a taktiež nie je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu.
Ako je uvedeného vidieť v prípade, ak nemáte zmluvnú pokutu a náhradu škody dostatočne precízne upravené v zmluve, len ťažko môžete žiadať obe plnenia. No napriek tomu máte stále možnosť voľby zvoliť si medzi zmluvnou pokutou a náhradou škody (v prípade, ak zmluvná pokuta je v zmluve dojednaná), t.j. jednu alebo druhú.
Zákonodarca preto ponecháva na zmluvných stranách, či si v zmluve dojednajú možnosť aby po zaplatení zmluvnej pokuty bolo možné nad jej rámec uplatňovať náhradu škody, t.j. v prípade, ak by zmluvná pokuta bola nižšia ako náhrada škody. V zmluve by to mohlo znieť napríklad takto: „Ak vznikla škoda porušením povinnosti, na ktoré sa vzťahuje zmluvná pokuta a jej hodnota je vyššia ako dohodnutá výška zmluvnej pokuty je možné uplatniť si nárok na náhradu škody až do výšky hodnoty, ktorá presahuje výšku zmluvnej pokuty.“
Zákonodarca ide ešte ďalej a dovoľuje zmluvným stranám uplatniť si paralelný nárok na zmluvnú pokutu a náhradu škody. Toto si musia v zmluve taktiež dojednať. Znenie takého ustanovenia preto môže vyzerať takto: „Uplatnením si zmluvnej pokuty nezaniká nárok na náhradu škody.“ Alebo „Porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa viaže zmluvná pokuta nie je dotknuté právo domáhať sa zároveň aj náhrady škody.“