Úprava spotrebiteľských zmlúv, rôzne druhy spotrebiteľských organizácií, samostatný zákon o ochrane spotrebiteľa a mnohé ďalšie predpisy, inštitúty a inštitúcie chránia spotrebiteľa vo veľmi širokom meradle. Trestnoprávny postih osoby, ktorá poškodzuje spotrebiteľa alebo proti nemu používa nekalé obchodné praktiky nastupuje až ako posledný možný prostriedok. Túto oblasť upravuje zákon č. 300/2005 Z.z. trestný zákon v aktuálnom znení (ďalej iba „zákon“).
Osobe, ktorá poškodí spotrebiteľa a spôsobí mu týmto škodu vo výške minimálne 266 eur môže súd vymerať trest odňatia slobody na šesť mesiacov alebo až tri roky. Pri tomto poškodení musí ísť o klamanie spotrebiteľa na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru alebo druhu, akosti a množstve poskytovaných výkonov. Ďalej uvedením výrobkov, prác alebo služieb na trh, pričom ich podstatné vady budú spotrebiteľovi zatajené. Rovnako potrestaný môže byť aj ten, kto ako oprávnená osoba na strane predávajúceho určí cenovú ponuku, na základe ktorej dôjde k predaju tovaru alebo poskytnutiu služby za cenu prevyšujúcu obmedzenie ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe. Inak povedané predáva tovar alebo ponúka služby za vyššie ceny ako sú štátom určené alebo regulačným úradom stanovené.
Ak by došlo k predmetnému konaniu a páchateľ by si takýmto spôsobom „privyrobil“ o viac ako 2660 eur mohol by dostať trest odňatia slobody až vo výške od troch do ôsmich rokov. Rovnako môže byť potrestaný aj ten, kto bol už za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený. Totožne bude potrestaný aj ten, kto by poškodil spotrebiteľa predmetným konaním a dopustil by sa ho závažnejším spôsobom konania. Išlo by napríklad o využitie ľsti, tiesne alebo neskúsenosti spotrebiteľa.
Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá v tom prípade, ak získa pre seba alebo iného prospech vo výške minimálne 26600 eur alebo v prípade, ak spôsobí svojim konaním poruchu v zásobovaní. Ešte väčší trest hrozí tomu, kto by získal z poškodenia spotrebiteľa prospech aspoň 133 000 eur. V tomto prípade by mu hrozil trest v rozmedzí sedem rokov až dvanásť rokov.
Zákon chráni spotrebiteľa aj pred nekalými obchodnými praktikami. Postihovaný je ten, kto poruší práva spotrebiteľa konaním spočívajúcim v obchodných praktikách, ktoré sa podľa osobitného predpisu o ochrane spotrebiteľa považujú za každých okolností za nekalé a to,
- hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
- hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
Páchateľovi takéhoto trestného činu hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Takýmto trestom sa môže postihovať aj ten, kto poruší práva spotrebiteľa tým, že dá na konanie spočívajúce v nekalých obchodných praktikách iba pokyn, hoci predávajúci bol za obdobné konanie v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
Podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov (t.j. osobitný predpis na ochranu spotrebiteľa) sa považuje obchodná praktika za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti alebo podstatne narušuje (môže podstatne narušiť) ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pričom výpočet obchodných praktík považovaných za každých okolností za nekalé sa nachádza v prílohe č. 1 spomenutého osobitného predpisu na ochranu spotrebiteľa.
- Z tých najtypickejších nekalých obchodných praktík môžeme vybrať napríklad:
- Tvrdenie predávajúceho, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je.
- Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia.
- Vecne nesprávne tvrdenie o povahe a rozsahu rizika pre osobnú bezpečnosť spotrebiteľa alebo jeho rodiny, ak si spotrebiteľ výrobok nekúpi.
- Vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby výrobkov.
- Tvrdenie, že výrobok je schopný uľahčiť výhru v hazardných hrách.
- Nepravdivé tvrdenie, že výrobok je schopný liečiť choroby, dysfunkcie alebo postihnutia.
- Opísanie výrobku ako "gratis", "zadarmo", "bez poplatku" alebo podobne, pričom spotrebiteľ musí zaplatiť čokoľvek iné okrem nevyhnutných nákladov na odpovedanie na obchodnú praktiku a vyzdvihnutie tovaru alebo zaplatenie za jeho doručenie.
V prípade, ak sa niekto rozhodne poškodzovať spotrebiteľa, prípadne porušovať jeho práva nekalými obchodnými praktikami mal by mať na pamäti, že sankcia napríklad od Obchodnej inšpekcie nie je preňho jediným a posledným možným trestom.