Hneď na začiatok je potrebné povedať, že právnická alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať (a fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu). Toto je jeden zo základných predpokladov pre fungujúce podnikateľské prostredie a najmä sociálny systém. Základným predpisom v tejto oblasti je zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v aktuálnom znení (ďalej iba „zákon“).
Nelegálnym zamestnávaním sa rozumie zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu:
- fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah (podľa Zákonníka práce),
- fyzickej osoby, s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah, ale do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni (podľa zákona o sociálnom poistení),
- štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Takýmto príkladom nelegálneho zamestnávania môže byť napríklad predavačka v potravinách, ktorá bola okolnosťami prinútená založiť si na výkon svojej práce živnosť a vykonávať svoju prácu na základe obchodnoprávneho vzťahu. Týmto spôsobom sa môže zdať, že všetko je legálne. Keďže nedochádza k žiadnemu obchádzaniu sociálneho, či zdravotného poistenia, daňových zákonov apod. môže to naozaj tak vyzerať, no podľa vyššie uvedenej definície nelegálneho zamestnávania to takto nefunguje. Táto predavačka aj naďalej vykonáva závislú prácu pre bývalého zamestnávateľa a tým nespĺňa základnú podmienku pre podnikanie (samostatná činnosť) a napĺňa týmto konaním vymedzenie nelegálnej práce a jej „zamestnávateľ“ nelegálneho zamestnávania.
Na druhej strane vzhľadom na nejasný výklad ohľadom vymedzenia pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce je len ťažko dosiahnuteľné dokázať predmetným osobám, že ich vzťah mal byť založený na pracovnoprávnom a nie obchodnoprávnom základe.
Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený právny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým môže byť napríklad obchodný zákonník. Toto je typický príklad nelegálneho zamestnávania, keď podnikateľ využíva prácu inej osoby bez toho aby mal s ňou založený akýkoľvek právny vzťah.
Zákon vymedzuje aj to, čo pod pojem nelegálne zamestnávanie nemá byť zaraďované. Nelegálnym zamestnávaním nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.
Kontrolu nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány:
- inšpektorát práce,
- Ústredie práce a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Právnická aj fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností. Ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny.
Postihy za nelegálne zamestnávanie upravuje zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti v znení neskorších právnych predpisov, ktorý umožňuje Ústrediu a úradu uložiť pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za nelegálne zamestnávanie vo výške od 2 000 eur do 200 000 eur. V prípade opakovaného porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa takáto skutočnosť považuje za osobitne závažné porušenie zákona a dotyčnej osobe môže živnostenský úrad zrušiť živnostenské oprávnenie.
Nelegálne zamestnávanie (a nelegálna práca) sa často spájajú s tieňovou ekonomikou, no dôvody pre takéto zamestnávanie sú často prostejšie. V mnohých prípadoch (možno vo väčšine prípadov) sú osoby vykonávajúce nelegálnu prácu k takémuto konaniu donútené svojou sociálnou situáciou, ale to už je iný príbeh.