Podľa Zákonníka práce má zamestnanec možnosť skončiť pracovný pomer okamžite, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Ak by sme mohli povedať, že ide v tomto prípade o sankciu pre zamestnávateľa, tak týmto sankcie za nevyplatenie mzdy (prípadne odstupného) nekončia.
Trestný zákon upravuje medzi trestnými činmi proti majetku aj jednu skutkovú podstatu, ktorá môže mať priamo pre štatutárny orgán alebo fyzickú osobu - zamestnávateľa nepríjemný dopad. Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného má mierne odlišnú konštrukciu od vyššie spomínaného ustanovenia Zákonníka práce a vyžaduje sa pri ňom naplnenie celkom iných znakov a samozrejme aj sankcia má diametrálne odlišný charakter.
Za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného bude potrestaný každý, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi
- mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy,
- alebo odstupné,
na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Sankcia za takéto konanie môže byť trest odňatia slobody až na tri roky.
Máte otázky k danej problematike? Opýtajte sa bezplatne v našej právnej poradni.
Základným predpokladom je, že nedôjde k vyplateniu zamestnancových zákonných alebo zmluvných nárokov v deň ich splatnosti, pričom prostriedky na ich výplatu boli k dispozícií. Štatutárny orgán, prokuristu alebo fyzickú osobu- zamestnávateľa po preukázaní, že tieto prostriedky nevyhnutne potreboval na zabezpečenie činnosti nebude možné trestne postihnúť. Môže ísť napríklad o zabezpečenie chodu spoločnosti tým, že uhradí faktúry za energie, suroviny a pod. Ale v prípade, ak by vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, tak nezáleží na tom, že v deň výplaty neboli tieto prostriedky k dispozícií na účte spoločnosti. Pôjde napríklad o konanie keď sa páchateľ (t.j. zamestnávateľ) zámerne dohodne (a s úmyslom nechcieť vyplatiť požadované nároky) s osobou, ktorá mu má finančné prostriedky na účet poukázať, nech takto neurobí v určenom čase, čím nedôjde ani k vyplateniu týchto prostriedkov jeho zamestnancom.
Odňatie slobody na jeden rok až päť rokov hrozí páchateľovi, ak spáchaním tohto trestného činu spôsobí väčšiu škodu (2660 eur) alebo sa dopustí takéhoto konania voči viac ako desiatim zamestnancom (t.j. 11 a viac zamestnancov). Rovnako by sa potrestal aj vtedy, ak by tento trestný čin spáchal z osobitného motívu. Išlo by napríklad o spáchanie tohto trestného činu na objednávku, z pomsty, v úmysle zakryť iný trestný čin a pod.
V prípade, ak by sa zamestnávateľ – fyzická osoba, štatutárny orgán, či prokurista dopustil tohto trestného činu a spôsobil by ním značnú škodu potrestal by sa odňatím slobody na tri až osem rokov. Značnou škodou sa rozumie aspoň 26600 eur. No, ak by táto škoda presahovala sumu 133 000 eur mohol by páchateľ dostať za takýto trestný čin trest odňatia slobody vo výmere sedem až dvanásť rokov.
Tá skutočnosť, že sa zákonodarca snaží chrániť zamestnancov nárok na mzdu a odstupné je síce potešujúca, no spôsob akým to robí už takým byť nemusí. Poslať niekoho do väzenia na 3, 5, 8, či 12 rokov za nevyplatenie mzdy je možno trochu tvrdé, no aj takýmto spôsobom sa štát snaží poskytovať ochranu pracovnoprávnym vzťahom.