Pád vlády a následné predĺženie jej obmedzeného mandátu do marcových predčasných volieb znamená okrem iného komplikáciu pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na budúci rok. Líder frakcie Obyčajní ľudia Igor Matovič podmieňuje jeho podporu tromi podmienkami.
Prvou podmienkou je, aby sa v budúcom roku nezvyšovali platy poslancom, ministrom ani prezidentovi. Druhou podmienkou je podpora návrhu, aby tretinu nákladov na voľby niesli politické strany.
Poslednou podmienkou je zrušenie gastrolístkov. Namiesto nich majú zamestnávatelia vyplácať rovnakú sumu zamestnancom k výplate. Zamestnanec pritom môže, ale nemusí použiť tieto peniaze na stravovacie účely. “Minimálny príspevok 55 percent sa vyplatí v peniazoch a zvyšok od zamestnanca sa už nebude zrážať z čistej mzdy na gastrolístky ako doteraz,” priblížil svoj návrh Matovič.
Podpora návrhu viazne
Problémom pre Matoviča môže byť získanie dostatočnej podpory v parlamente. Za návrh sa zatiaľ otvorene postavili iba dve strany, a to MostHíd a Sloboda a Solidarita. Vzťahy medzi Obyčajnými ľuďmi a SDKÚ sú po páde vlády vypätejšie, preto táto podporu zrušenia gastrolístkov odmieta. Podľa poslanca strany Stanislava Janiša je neprijateľné, aby si „ľudia, ktorí rozvrátili koalíciu“ ešte kládli podmienky. Rázne nie návrhu hovorí aj KDH, ktoré nesúhlasí so zneužívaním postavenia pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a považuje návrh za predvolebnú kampaň frakcie.
Emitenti by prišli o biznis
Ak by návrh predsa len podporu našiel, zamestnávatelia by už nemuseli zamestnancom povinne vyplácať stravné lístky. Namiesto toho by dostali o rovnakú sumu pridané na výplatnej páske. Táto suma by pritom nepodliehala zdaneniu ani odvodom.
“Pre firmy je distribúcia stravných poukážok príliš administratívne náročná a aj mnoho zamestnancov by radšej preferovalo príspevok v hotovosti na výplatnej páske,” povedal pre Hospodárske noviny prezident Asociácie strojárskeho a elektrotechnického priemyslu Jozef Špirko. Zamestnanci by tieto peniaze pritom mohli použiť na čokoľvek, nielen na stravu.
Podľa riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Róberta Kičinu by získať a usporiť mohli tak zamestnanci, ako aj zamestnávatelia. Asociácia emitentov stravovacích poukážok naopak upozorňuje, že zrušenie gastrolístkov by pravdepodobne viedlo k zhoršeniu stravovacích návykov zamestnancov a úbytku stravníkov v reštauráciách.
Emitenti by zrušením stravných lístkov prišli o svoj biznis. Prezident Asociácie emitentov stravovacích poukážok Štefan Petrík preto dúfa, že poslanci nakoniec prehodnotia význam stravných lístkov pre zamestnancov a ich zrušenie nepodporia, podobne ako to bolo pri niektorých bodoch Zákonníka práca na jar tohto roku.
Oslobodené od dane
Inštitút stravných lístkov má pre zamestnávateľov svoje výhody. Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancovi jedno teplé jedlo a nápoj denne, ak výkon práce zamestnanca trvá viac ako štyri hodiny.
Z nominálnej hodnoty jedného lístka je pre zamestnávateľa 55% daňovo uznateľným nákladom, najviac však do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovných cestách v dĺžke 5 až 12 hodín. Stravovacia poukážka nemá charakter platobného prostriedku a tiež je oslobodená od dane z pridanej hodnoty. Z pohľadu zamestnanca je tiež príspevok na stravovanie oslobodený od dane zo závislej činnosti.
Živnostníci si môžu dať do nákladov výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v plnej výške stravného, ktoré sa poskytuje pri pracovnej ceste v dĺžke 5 až 12 hodín. Podmienkou však je, že živnostník zároveň nemá nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ani si neuplatňuje výdavky na stravovanie iným spôsobom. Optimálna nominálna hodnota stravného lístka je stanovaná na 3,80 eura.