Koniec odvodovej reformy
Problémom má byť získanie väčšinovej podpory v parlamente pri hlasovaní o zmenách v daniach a odvodoch, ktoré sa pripravovali vyše roka. SaS plánuje podporiť už iba jediný zákon - o štátnom rozpočte, opozičný Smer má zas výhrady k obsahovej stránke reformy. Keďže je pravdepodobné, že Smer by po prípadnom prevzatí moci tieto zmeny zrušil, koalícia sa rozhodla prenechať daňovo-odvodovú reformu na plecia novej vlády, ktorá vzíde z marcových parlamentných volieb. „Okrem štátneho rozpočtu nie je možné očakávať, že by v parlamente nejaký zásadnejší návrh prešiel. Je to koniec daňovo odvodovej reformy,“ povedal podľa agentúry SITA minulý týždeň minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál z SaS.
Zamestnávatelia zmeny podporujú
Do praxe sa tak nedostanú napríklad zmeny vo výpočte daňovej a odvodovej povinnosti zamestnancov, živnostníkov alebo pracujúcich na dohodu. Zamestnávatelia žiadajú uskutočnenie reformy napriek pádu vlády, pretože podľa nich by priniesla významné zjednodušenie daňovo-odvodového systému, zníženie administratívneho zaťaženia a byrokracie pre podnikateľov. „Napriek napätej vnútropolitickej situácii žiadame politické strany, aby nerezignovali na zmeny, ktoré zásadne zlepšujú podnikateľské prostredie a ktoré významne ovplyvnia budúci hospodársky vývoj a zamestnanosť na Slovensku. Reformy majú neodškriepiteľný potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska, počet pracovných miest a životnú úroveň občanov Slovenskej republiky,“ uviedli v spoločnom vyhlásení Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov SR, Slovenská obchodná a priemyselná komora a Klub 500.
Paušálne výdavky zostávajú
Väčšina živnostníkov naopak neschválenie zmien víta. V dôsledku plánovaného obmedzenia paušálnych výdavkov a vyšším odvodom mali väčšine živnostníkov klesnúť reálne zárobky. Najväčšia skupina živnostníkov, s ročnými príjmami od 3415 do 8162 eur si podľa predpokladov mala pohoršiť ročne o 312,60 eur, naopak mierne polepšiť si mali živnostníci zarábajúci menej ako 3415 a viac ako 84710 eur ročne.1 „Zjednodušenie administratívy by určite pomohlo aj nám, no na druhej strane sme stále museli bojovať za to, aby reformou neboli poškodení živnostníci,“ povedala Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu pre noviny Pravda.
Ako sa mali zmeniť dane a odvody
V prípade, že by sa reforma odvodov stala realitou, dane a odvody by sa platili zo superhrubej mzdy. Táto je súčtom hrubej mzdy a odvodov zamestnávateľa, s výnimkou poistného na úrazové poistenie. Celkové odvody zamestnanca mali byť vo výške 28% zo superhrubej mzdy, z toho 9% je zdravotný odvod a 19% sociálny odvod. Väčšine zamestnancov mal po zavedení superhrubej mzdy mierne stúpnuť čistý príjem.
Deväťpercentný zdravotný odvod mal byť pritom jednotný pre zamestnancov, živnostníkov aj pracujúcich na dohody. Sociálny odvod pre živnostníkov mal byť vo výške 13% a pre dohodárov 10%. Hlavným dôvodom nespokojnosti živnostníkov s reformou však bolo plánované stanovenie maximálnej výšky paušálnych výdavkov vo výške 200 eur namiesto súčasných 40% z príjmov, v dôsledku čoho by klesli čisté príjmy väčšine z nich. Nezdaniteľná časť základu dane sa mala znížiť z 19,2-násobku životného minima na 18-násobok životného minima na daňovníka.