Ministerstvo práce tak vychádza v ústrety zamestnávateľom, ktorí požadovali vyššiu flexibilitu v pracovných vzťahoch.
Zmenami pri nástupe do zamestnania, týkajúcimi sa najmä skúšobnej doby, sme sa zaoberali v našom článku Zmenia sa pravidlá pri nástupe do zamestnania. Prečítajte si, čo sa od septembra zmenilo, ak sa naopak chystáte pracovný pomer ukončiť.
Odstupné alebo výpovedná lehota
Najzásadnejšou zmenou je zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného. Zatiaľ čo do konca augusta mohol mať odchádzajúci zamestnanec nárok na oboje, od septembra si už musí vybrať. Platí pritom, že ak si vyberie odstupné, musí byť rovnakej dĺžke, ako by trvala výpovedná lehota, teda od jedného do troch mesiacov. Platí to však iba v prípade, ak sa pracovný pomer skončil dohodou. V prípade, že zamestnanec dostal výpoveď, ale ešte mu nezačala plynúť výpovedná lehota, môže požiadať zamestnávateľa o ukončenie zmluvy dohodou. Zamestnávateľ musí v tomto prípade vyhovieť a zamestnancovi tak vznikne právo na odstupné.
Náklady na prepustenie klesli
Mení sa aj dĺžka samotnej výpovednej lehoty. Určuje sa podľa dĺžky odpracovanej doby a to nasledovným spôsobom: Pri krátkych pracovných úväzkoch do jedného roka znížila zo súčasných dvoch mesiacov na jeden mesiac. Pri pracovných pomeroch od jedného do piatich rokov je výpovedná lehota dva mesiace, v prípade úväzkov dlhších ako päť rokov je trojmesačná. Rovnaké výpovedné lehoty platia aj v prípade, ak je zamestnanec prepustený z organizačných dôvodov alebo kvôli zániku firmy. Pri úväzkoch do jedného roka je výpovedná lehota jeden mesiac, a to bez ohľadu na dôvod ukončenia zmluvy. Firmám sa teda znížili náklady na prepúšťaného zamestnanca, čo podľa Ministerstva práce na druhej strane spôsobí, že zamestnávatelia budú ochotnejšie ľudí prijímať.
Prepúšťanie a znovu prepúšťanie
Novela tiež zaviedla zásadu, podľa ktorej zamestnávateľ nemôže v skúšobnej dobe bez udania dôvodu prepustiť tehotnú ženu, matku do deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiacu ženu. Urobiť tak bude môcť iba písomne a to z dôvodu, ktorý nemôže súvisieť s jej tehotenstvom alebo materstvom. Pri ostatných zamestnancoch v skúšobnej dobe dôvod prepustenia uvádzať nemusí, rovnako nemusí zdôvodňovať svoj odchod zamestnanec.
V súčasnej úprave je jasnejšie definované aj hromadné prepúšťanie. Vo všeobecnosti platí, že o hromadné prepúšťanie ide v prípade, ak počas 90 dní dostane výpoveď aspoň 20 zamestnancov firmy. Pri firmách s viac ako 20 ale menej ako 100 zamestnancov bude stačiť, ak počas 30 dní dostane výpoveď aspoň desať zamestnancov. Vo veľkých firmách zas platí zásada, že ako hromadné prepúšťanie môžeme označiť, ak je počas mesiaca prepustených 10 percent, resp. aspoň 30 zamestnancov.
Konkurenčná doložka a ďalšie zmeny
Do zákonníka práce sa novelou dostáva aj tzv. konkurenčná doložka. Ide o záväzok zamestnanca vyplývajúci z pracovnej zmluvy, podľa ktorého po ukončení pracovného pomeru nemôže vykonávať rovnakú činnosť u konkurenčného zamestnávateľa počas určitej doby, maximálne však počas jedného roka. Ako kompenzáciu však musí zamestnávateľ počas tohto obdobia vyplácať zamestnancovi minimálne 50 percent jeho predchádzajúcej priemernej mzdy. Konkurenčná doložka bola aj doteraz bežnou súčasťou pracovných kontraktov, do pracovného kódexu sa však dostala až teraz. Výrazne sa tým zlepšia možnosti zamestnávateľov vymáhať jej nedodržiavanie zo strany zamestnancov.
Novinkou tiež je, že zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite bez toho, aby musel tento krok prerokovať so zástupcami zamestnancov, ako tomu bolo do konca augusta.