Zdroj: DALL·E/IvanaS
Kauza spoločnosti Clean Trade Energy nevyvolala veľkú vlnu pozornosti, hoci ide o najväčší daňový podvod v dejinách Slovenska. Bývalý prezident Andrej Kiska dostal za daňový podvod exemplárny trest, pričom šlo „len” o sumu 155 000 eur. V tomto prípade šlo o neuveriteľných 130 miliónov eur. To je približne suma, ktorú by štát mohol získať zrušením sviatkov. A výsledkom nie je ani len obvinenie
Spoločnosť Clean Energy Trade, málo známa, nenápadná (ale masívna) eseročka, sa ukázala ako kolosálny podvod. Jej príbeh je ako scenár hollywoodskeho filmu – so zdanlivým úspechom, šokujúcimi odhaleniami a záhadným koncom, kde nikto nenesie zodpovednosť. Ako sa mohla firma, o ktorej pred rokom 2013 takmer nikto nepočul, prepracovať medzi najziskovejšie spoločnosti krajiny a zároveň oklamať štát o 130 miliónov eur?
Rok 2013 bol pre Clean Energy Trade mimoriadne úspešný – aspoň na papieri. Spoločnosť vykázala zisk neuveriteľných 158 miliónov eur, čím predbehla aj gigantov ako Kia Motors či Slovenskú sporiteľňu. Tento impozantný výsledok vzbudil pozornosť nielen odborníkov, ale aj úradov, ktoré začali spoločnosť dôkladne preverovať. To, čo malo byť oslavou úspechu, sa veľmi rýchlo zmenilo na obrovský škandál.
Na prvý pohľad bolo všetko v poriadku – firma vykazovala obchodovanie s emisnými povolenkami, ktoré slúžia na reguláciu vypúšťania skleníkových plynov. Tento obchod je pomerne bežný medzi veľkými spoločnosťami v priemysle. Avšak pod povrchom sa skrýval prepracovaný podvod, ktorý fungoval na princípe fiktívnych transakcií medzi viacerými subjektmi v rôznych krajinách.
Podvod, ktorý by mohol zostať neodhalený, sa začal rozmotávať kvôli jednej banálnej chybe. Kontrolóri finančnej správy si všimli nezrovnalosť vo faktúrach – konkrétne nesúlad medzi identifikačným číslom obchodného partnera z Veľkej Británie a názvom uvedenej spoločnosti. Po dôkladnej kontrole sa ukázalo, že britská firma, ktorá mala byť partnerom Clean Energy Trade, s ňou v skutočnosti nikdy neobchodovala. Tento drobný detail spustil lavínu vyšetrovania.
Na prípade, ktorý dostal názov Grand Theft Europe, pracovali vyšetrovatelia a novinári z celej Európy, vrátane novinárov zo slovenských Aktualít. Po hlbšom skúmaní vyšlo najavo, že Clean Energy Trade bola len jedným článkom v komplikovanom reťazci firiem, ktoré mali za cieľ jediné – vyhnúť sa plateniu DPH. Tento systém fungoval na princípe tzv. "karuselového podvodu". Fiktívne transakcie medzi spoločnosťami v rôznych krajinách vytvárali zdanie legálnych obchodov, pričom sa opakovane nárokovali vratky DPH. Štát tak prichádzal o obrovské sumy. Nešlo pritom ani zďaleka iba o Slovensko, šlo o nadnárodný reťazec podvodníckych firiem.
Hlavným aktérom mal byť francúzsky podnikateľ Jean Pierre Rogué, ktorý bol prepojený aj na taliansku schránkovú firmu Trading Partners. Obe spoločnosti mali byť aktívne v rokoch 2010 až 2011, pričom ich hlavným cieľom bolo zneprehľadniť tok povoleniek a peňazí. Do podvodu bolo zapojených desiatky ďalších subjektov po celej Európe.
Keď štát pochopil, o aký rozsah podvodu ide, škody už dosiahli astronomických 130 miliónov eur. Napriek rozsiahlemu vyšetrovaniu, do ktorého sa zapojili aj zahraničné orgány, sa nepodarilo všetkých podozrivých identifikovať. Najväčšou prekážkou bol nedostatok dôkazov a komplikované vyšetrovanie naprieč hranicami. Kľúčové osoby sa vyšetrovania nikdy nezúčastnili, pretože sa skrývali v krajinách, kde slovenské orgány nemali dosah.
Aktuality neskôr informovali, že trestné stíhanie bolo nakoniec prerušené, a tak sa vinníci vyhli spravodlivosti. Za podvod, ktorý štát pripravil o 130 miliónov eur na daniach, nepôjde nikto sedieť. Štát definitívne prišiel o peniaze a kauza sa stala varovným príkladom zraniteľnosti daňového systému voči sofistikovaným podvodom.
Obchody s emisnými povolenkami lákajú špekulantov aj podvodníkov. Slovensko má už podobnú skúsenosť a podobne ako kauza Clean Trade Energy, ani v tomto prípade sa žiadny vinník nenašiel. Ide o známu kauzu, ktorá neskôr vstúpila do dejín ako kauza, v ktorej „Slota oholil Ficaako úplný kráľ“.
Známa a médiami pretriasaná kauza Interblue sa začala koncom roka 2008, keď Slovensko predalo 15 miliónov ton emisných kvót oxidu uhličitého americkej spoločnosti Interblue Group za cenu 5,05 eura za tonu, čo spolu predstavovalo 75,75 milióna eur. Táto spoločnosť bola registrovaná v americkom štáte Washington a sídlila v garáži, čo vyvolalo podozrenia o jej dôveryhodnosti.
Problémom bolo, že okolité krajiny, ako Česko či Maďarsko, predávali svoje emisné kvóty za výrazne vyššie ceny, približne 10 až 13 eur za tonu. Slovensko tak predalo kvóty podstatne lacnejšie, čo viedlo k odhadovanej strate približne 66 miliónov eur. Po odhalení týchto skutočností prišli o funkciu dvaja ministri životného prostredia za SNS – Ján Chrbet, ktorý zmluvu uzavrel, a neskôr aj Viliam Turský. Ministerstvo životného prostredia bolo následne odobraté z kompetencie SNS a jeho vedením bol poverený nestraník Jozef Medveď.
V decembri 2016 švajčiarska spoločnosť Interblue Group AG, ktorá sa považovala za nástupcu pôvodnej firmy, podala žalobu na Ministerstvo životného prostredia SR o 34 miliónov eur. Okresný súd Bratislava I však v decembri 2020 rozhodol v prospech štátu a žalobu zamietol.
Napriek tomu, že pôvodné vyšetrovanie bolo v roku 2014 ukončené s tým, že sa nestal žiadny trestný čin, Národná kriminálna agentúra (NAKA) na základe nových dôkazov začala v roku 2021 opätovne vyšetrovať túto kauzu.V októbri 2022 boli obvinené tri osoby za obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný organizovanou skupinou, pričom spôsobená škoda bola vyčíslená na najmenej 47 miliónov eur.
Ivana Sladkovská
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
