Dovolenky pre SZČO: Kedy máte ako živnostník nárok na platené voľno?

Zarábate si na živobytie ako SZČO a škrie vás, že zamestnanci si na rozdiel od vás užívajú výhodu dovolenky bez výpadku príjmov? Aj na Slovensku ale existuje skupina živnostníkov, ktorí by mohli žiadať nielen o dovolenku, ale aj o iné zamestnanecké výhody. O koho ide?

Nároky SZČO za nevyčerpané dovolenky posvätil Súdny dvor EÚ

Nárok na platenú dovolenku pochopiteľne nemá ktorýkoľvek živnostník. Ak sa však vaša situácia podobá prípadu pána Kinga, ktorý sa dostal až pred Súdny dvor EÚ, šancu určite máte.

Pán King začal v roku 1999 pracovať ako predavač pre britskú spoločnosť podnikajúcu v oblasti predaja a montáže okien a dverí. Nebol ale zamestnaný na klasický pracovný pomer. Pôsobil ako samostatne zárobkovo činná osoba a spoločnosť mu vyplácala odmenu vo forme provízií z predaja. V roku 2008 mu ponúkla, že ho zamestná na pracovnú zmluvu, čo však pán King odmietol; v režime SZČO spolupracujúcej so spoločnosťou pokračoval až do roku 2012. 

Počas trvania výkonu práce mu dovolenka nebola nikdy preplácaná. Nárok na platenú dovolenku nemal zakotvený ani v zmluve, na základe ktorej pre spoločnosť pracoval.

Po skončení spolupráce si pán King voči spoločnosti uplatnil nárok na peňažnú náhradu za nevyčerpané dovolenky. Jeho existenciu založil na tom, že hoci formálne pracoval ako SZČO, v skutočnosti mala jeho činnosť povahu závislej práce. Tvrdil, že na jeho vzťah so spoločnosťou by sa malo hľadieť ako na vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. 

Výsledok kauzy pána Kinga riešenej Súdnym dvorom EÚ (C-214/2016) by mal byť pre podnikateľov praktizujúcich švarcsystém dostatočnou výstrahou. Spomínaný prípad je totiž exemplárnym príkladom toho, že využívaním tzv. fiktívnych živnostníkov zamestnávatelia neriskujú len mastné pokuty. Ak si pracovníci „na IČO“ začnú uplatňovať zamestnanecké nároky, môže to byť pre firmy aj finančne náročnejšie, než sankcie za nelegálne zamestnávanie. Konkrétne v prípade pána Kinga išlo o peňažné náhrady za nevyčerpané dovolenky počas celého trvania jeho 13-ročného pôsobenia vo firme.

Nie je to len o dovolenke: fiktívni živnostníci môžu úspešne vzniesť aj iné nároky 

Aj na Slovensku či v Českej republike sa opakovane vyskytli prípady, v ktorých pracovníci „na živnosť“ svojich chlebodarcov riadne potrápili. V susednom Česku na súde uspel fotograf, s ktorým spolupracujúca firma prakticky zo dňa na deň skončila spoluprácu. Domnievala sa pritom, že postupuje v súlade s obchodnoprávnou zmluvou o dodávke prác a tým pádom nemusí dodržať striktne stanovené formálne postupy spojené s ukončovaním klasického pracovného pomeru.

Najvyšší súd ČR ale zamestnávajúcu spoločnosť vyviedol z omylu. Zdôraznil, že obsah písomnej zmluvy medzi živnostníkom a prijímateľom jeho služieb v zásade nie je podstatný. Dôležité je hlavne to, či sa živnostník podriaďuje pri výkone svojej činnosti pokynom osoby, pre ktorú pracuje a či je od nej z pracovného hľadiska závislý (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo 2687/2012).

Slovenské súdy pre zmenu riešili prípad poškodenia zdravia pracovníka „na IČO“ počas výkonu jeho činnosti, ktorý sa snažil, aby bolo vyhodnotené ako pracovný úraz. Kompetentné orgány na túto argumentáciu najskôr nechceli pristúpiť, Najvyšší súd SR ale upozornil, že ak si SZČO uplatní nároky súvisiace s pracovným úrazom, Sociálna poisťovňa a príp. tiež súdy musia riadne vyhodnotiť, či v danom prípade nebol využitý švarcsystém (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 9So/45/2016).

O čo ako SZČO v súvislosti s dovolenkou prichádzate?

Vráťme sa ale k dovolenke. Ak ste súhlasili s prácou na živnosť, aby ste vyhoveli svojmu zmluvnému partnerovi, ale rozhodli ste sa, že by ste chceli postupovať podobne ako pán King, môže vám to vyniesť:

- 4 týždne platenej dovolenky v základnej výmere,

- 5 týždňov platenej dovolenky, ak ste už dovŕšili 33 rokov alebo sa trvale staráte o dieťa. 

Dodajme, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Pokiaľ si ju zamestnanec nemôže vyčerpať v kalendárnom roku, pretože zamestnávateľ jej čerpanie nestanovil alebo mu to nedovolili prekážky v práci, musí ju dostať tak, aby skončila najneskôr do konca ďalšieho kalendárneho roka (tzn. dovolenka za rok 2023 sa musí vyčerpať do konca roka 2024). V prípade, že zamestnávateľ ani do 30. júna neurčí termín čerpania starej dovolenky z minulého roka, môže si ho určiť zamestnanec s tým, že ho zamestnávateľovi oznámi aspoň 30 dní vopred.

Za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky sa v SR zamestnancovi nevypláca náhrada mzdy. Výnimkou je situácia, keď si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Za časť dovolenky presahujúcej 4 týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, môže žiadať náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Ak teda máte za rok 2023 nárok na 25 pracovných dní dovolenky a do konca roka 2024 si 8 dní dovolenky z roka 2023 nevyčerpáte, môže vám zamestnávateľ preplatiť len 5 dní.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.

Účet s bonusom až do 60 €

Založte si Účet pre zelenší svet online – kvôli prírode aj pre seba! Na 12 mesiacov zadarmo a s podporou enviroprojektov.

Chcem bonus