Zdroj: Shutterstock
Nechali ste sa už niekedy „influencnúť“ k nákupu? Propagácia zo strany influencerov môže byť veľmi sugestívna a občas útočí aj na naše najcitlivejšie miesta. Kto by si už napríklad nechcel pomôcť od zdravotných problémov alebo sa im jednoducho vyhnúť? Skutočnosť, že ľudí možno hravo zmanipulovať a následne na tom dobre zarobiť, dobre ilustruje príbeh Austrálčanky Belle Gibsonovej.
Táto influencerka si celé svoje výnosné podnikanie založila na tvrdení, že si dokázala pomocou stravy a alternatívnej medicíny svojpomocne vyliečiť rakovinu v terminálnom štádiu. Pravda však bola taká, že nikdy žiadnou závažnou chorobou netrpela a všetko len predstierala. Seriál o nej s názvom Apple Cider Vinegar (Jablčný ocot) je momentálne hitom Netflixu. Za čo sú influenceri zodpovední podľa slovenského práva?
Aj influenceri musia v súvislosti s propagáciou najrôznejších výrobkov či služieb dodržiavať pomerne prísne pravidlá. Výsledky jednej z posledných kontrolných akcií realizovanej Európskou komisiou v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu spotrebiteľa sú však pomerne alarmujúce. Z kontrolnej vzorky cca 600 influencerov bolo zistené, že až 97 % z nich publikovalo komerčný obsah, ale len jeden z piatich svojich sledovateľov výslovne upozornil, že ide o reklamu.
Z tlačovej správy Európskej komisie zverejnenej ešte v minulom roku ďalej vyplynulo, že influenceri majú problém aj s plnením povinností voči príslušným úradom. Len 36 % sledovaných komerčne aktívnych influencerov sa riadne registrovalo ako podnikatelia a až 30 % z nich na svojich účtoch nezverejnilo svoje identifikačné údaje, ktoré by umožnili ich kontrolu v príslušných verejných evidenciách.
Necelá polovica (38 %) influencerov neoznačila zverejnený komerčný obsah predpísaným štítkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že im za zverejnený obsah niekto platí („platené partnerstvo“). Namiesto toho boli použité iné menej jednoznačné formulácie („spolupráca“, „partnerstvo“ či „vďaka partnerskej značke“).
Až 40 % kontrolovaných influencerov propagovalo aj nimi predávané produkty či poskytované služby a 60 % z nich v tejto súvislosti nezverejnilo informáciu, že ide o reklamu.
Výsledky kontroly teda v zásade potvrdili, že zatiaľ čo u bežných obchodníkov bez ťažkostí rozoznáme, že sa nám niečo pokúšajú niečo predať, influenceri sa často pohybujú na hrane zákona a môžu v nás tým pádom oveľa nenápadnejšie, ale o to manipulatívnejšie vytvárať určité povedomie o kvalite značky či jednotlivých produktov. Ak si riadne nesplnia svoju povinnosť označiť príspevok ako platenú reklamnú spoluprácu, môže si bežný človek ich počínanie ľahko zameniť s pozitívnou recenziou či nezištným odporúčaním dobrého produktu.
Propagácia výrobku či služby influencerom musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sa vzťahujú aj na bežnú reklamu. Propagačné príspevky či videá by teda napríklad nemali prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinky liekov alebo zneužívať dôveru maloletých osôb.
Influenceri by sa ďalej mali vyvarovať nekalých obchodných praktík definovaných zákonom o ochrane spotrebiteľa, a to obzvlášť vtedy, ak nimi prezentované výrobky zároveň aj predávajú.
Vo všeobecnosti sa za nekalú obchodnú praktiku považuje konanie, ktoré môže podstatne narušiť ekonomické správanie ich priemerného sledovateľa v tom smere, že v dôsledku uvedeného konania urobí obchodnú transakciu, ktorú by inak neurobil. Typicky môže ísť o impulzívny nákup potravinového doplnku či kozmetického výrobku, ktorých účinky influencer v príspevku vychváli (a to bez jasného označenia, že ide o reklamu).
Okrem skrytej reklamy sa influenceri môžu dopúšťať aj nasledujúcich nekalých obchodných praktík:
- vecne nesprávne tvrdenie o povahe a rozsahu rizika pre vašu osobnú bezpečnosť alebo bezpečnosť vašej rodiny, ak si propagovaný produkt nekúpite,
- nepravdivé tvrdenie, že produkt je schopný liečiť chorobu, dysfunkciu či postihnutie,
- tvrdenie, že influencer ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, aby cenu udelil alebo aspoň poskytol zodpovedajúcu náhradu.
Osobitnou kapitolou je nepovolený marketing cielený na deti. Tento sa môže vyskytnúť napríklad vtedy, keď sa influencer svojím obsahom zameriava práve na mladších sledovateľov a ponúka im svoj „merch“. Priame nabádanie detí, aby si kúpili určitý výrobok alebo aby na jeho kúpu presvedčili svojich rodičov, sa však tiež považuje za nekalú obchodnú praktiku (konkrétne ide o tzv. agresívnu obchodnú praktiku).
Ak influencer propaguje produkt v rozpore s požiadavkami zákona o reklame, začínajú pokuty na sume 100 eur; za tie najzávažnejšie previnenia sa však môžu vyšplhať aj na 150 000 eur. Za marketing spočívajúci v nekalých obchodných praktikách môžu influenceri dostať pokutu od 200 eur do 2 % ich obratu za predchádzajúce účtovné obdobie; najviac však 200 000 eur.
Dodajme, že pokiaľ ste boli „napálení“ nekalou obchodnou praktikou, môžete od zmluvy o kúpe produktu odstúpiť, ak by ste ju bez použitia tejto praktiky neuzavreli; voči obchodníkovi máte zároveň právo na náhradu škody.
Barbora Magočová
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
