Druhý sviatok vianočný

Na druhý sviatok Vianoc, ktorý sa oslavuje 26. decembra, sa prvýkrát mohli organizovať zábavy a to veľmi radostné. Atmosféra tohto dňa bola celkovo uvoľnenejšia ako počas prvých dvoch vianočných dní. Tradícia radosti a veselosti pretrváva dodnes vo forme populárnych štefanských zábav. 

Kde vlastne táto tradícia vznikla? Pramenila z potreby gazdov a gazdiniek prezentovať svoje domáce produkty susedom, ktorí si mohli vychutnať klobásy, koláče a domácu pálenku. Z tohto zvyku sa postupne vyvinuli dnešné štefanske zábavy. V minulosti boli tiež typické návštevy príbuzných počas tohto sviatočného dňa.

Napriek veselosti v domácnostiach, v cirkvi mal druhý sviatok Vianoc značne iný význam. Tento deň je tradične venovaný spomienke na svätého Štefana, ktorý bol členom prvej generácie kresťanov a je považovaný za prvomučeníka kresťanstva. Bol ukameňovaný preto, že obvinil židov z Ježišovej smrti a pretože postavil Ježiša Krista, kresťanského spasiteľa, na roveň Bohu.

Podľa legendy mal Štefan zomrieť strašnou smrťou práve 26. decembra v Jeruzaleme, dnešnom najväčšom izraelskom meste. Dátum jeho úmrtia však nie je presne známy, ale predpokladá sa, že k tomu došlo niekedy medzi rokmi 35 a 40 nášho letopočtu. Napriek hrozbám a utrpeniu vykázal Štefan veľkú hrdosť a pokoj, dokonca sa počas kamenného krupobitia modlil nahlas k svojim trýzniteľom: „Pane, nezarátaj im tento hriech."