Ako investovať

Každá domácnosť  a v podstate každý človek rieši otázky, ktoré sú rozhodovaním o investovaní. Sú to záležitosti týkajúce sa nakladania s majetkom, jeho získavaním a tiež predaja alebo iného spôsobu, ako sa ho zbaviť.

V prípade, že máte voľné peňažné prostriedky, môžete sa rozhodnúť, či ich použijete na nákup tovarov a služieb, alebo ich môžete nechať v banke na účte. V prípade, že ani jedna z možností pre vás neznie lákavo, môžete voľné peňažné prostriedky investovať.

Starosti a starostlivosť o to, ako naložiť s voľnými peňažnými prostriedkami, môžete buď to prenechať iným špecializovaným osobám - hovoríme o kolektívnom investovaní - alebo rozhodujete o spôsobe investovania svojich prostriedkov, o štruktúre investičného portfólia , o zahájení, zmene či ukončení jednotlivých investícií - hovoríme o individuálnom investovaní.

Či sa už rozhodnete vložiť svoje finančné prostriedky do čohokoľvek, vždy je dobre dodržiavať základné investičné zásady a pravidlá:

• Pri investovaní sa nikdy neponáhľajte
• Neinvestujte do toho, čomu  sa nerozumiete
• Vždy si jasne povedzte, koľko ste ochotní prerobiť
• Nemeňte zbytočne často investičnú stratégiu
• Neustále si porovnávajte náklady na investovanie a dosiahnuté výnosy
• Neočakávajte rýchle závratné zisky - trpezlivosť je pre investora tou najdôležitejšou vlastnosťou

Aké sú možnosti investovania?

Pod termínom „investícia“ sa môže skrývať čokoľvek. V ekonomickej reči môžeme  investovanie  popísať ako proces, kedy dochádza k obmedzeniu súčasnej spotreby na úkor budúcich výnosov. Tento výnos je akousi odmenou za čakanie. Úlohu takejto investície potom spĺňa aj obstaranie si niekoľkých fľašiek archívneho vína, pozemku v centre mesta, vklad v banke a pod.

Investovanie tak môžeme rozdeliť do troch základných skupín:

• Investície do reálnych aktív
  • rozumejú sa hmatateľné veci, napr.: budovy, umelecké diela, komodity (suroviny), kovy
• Investície do „nehmotných“ aktív
  • ukladanie peňažných prostriedkov na bankový účet, či do stavebného sporenia, poistenia alebo doplnkového dôchodkového sporenia
  • pre tieto investície sa obvykle používa výraz sporenie
• Investície na kapitálovom trhu
  • jedná sa o obchody s cennými papiermi, či už na burze alebo na mimoburzovom trhu

Riziko vs. výnos vs. likvidita

Ak stojí investor pred otázkou, do ktorého aktíva investovať svoje voľné finančné zdroje, mal by vždy vziať do úvahy základné navzájom poprepletané faktory, ktorými sú výnos, riziko a likvidita daného aktíva. Hovoríme o tzv. magickom trojuholníku. Magickosť trojuholníku spočíva v tom, že za snahou o dosiahnutí najlepšieho výsledku na jednom jeho vrchole zaplatíme stratou na inom. Nie je možné dosiahnuť najlepších výsledkov na všetkých troch vrcholoch súčasne.

Očakávaná miera výnosu

Jedným z najdôležitejších kritérií ovplyvňujúcich rozhodovanie investora, či príslušné aktívum kúpiť alebo nie, je budúci výnos, resp. očakávaná výnosnosť.

Výnosom sa rozumie súhrn všetkých budúcich príjmov a dôchodkov, ktoré sa dajú z danej investície získať. Môžeme do nej zahrnúť nielen rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou aktíva, ale tiež aj úroky, dividendy, nájomné atď. Jeho výšku ovplyvňuje mnoho faktorov.

• Výnos vs. riziko a likvidita
  • Výnosnosť tiež úzko súvisí s rizikovosťou a likviditou daného aktíva a platia nasledujúce väzby:
    • s rastúcou výnosnosťou aktíva rastie aj jeho rizikovosť a klesá likvidita
    • čím je likvidita aktíva vyššia, tým je menej rizikové a tým klesá aj jeho výnosnosť.

Investičné riziko

Riziko = stupeň neistoty spojený s očakávaným (budúcim) výnosom.

Existencia rizika teda predstavuje pre investora určitú neistotu, že skutočný výnos bude v budúcnosti odlišný od očakávaného, tj. dôjde k odchýlke od očakávania. Takouto odchýlkou môže byť pokles celkovej hodnoty investície, respektíve nižší ako očakávaný výnos. Avšak odchýlka môže pôsobiť aj v opačnom smere a realizovaný výnos môže byť lepší ako pôvodné očakávanie.

Každý investor vníma riziko inak a zaujme k nemu iný postoj:

• averzia k riziku,
• neutrálny postoj,
• sklon k riziku.

Každý by si mal stanoviť maximálnu mieru rizika, ktorá je pre neho únosná, a ktorú je ochotný podstúpiť.

Za najmenej rizikovú (bezrizikovú) investíciu sú považované štátne dlhopisy (napr. pokladničné poukážky vydávané centrálnou bankou. Tu si môže byť istí, že o svoju investíciu nepríde, okrem hypotetickej možnosti štátneho bankrotu.

Likvidita investičných nástrojov

Likvidita = schopnosť, resp. rýchlosť s akou sa dá príslušné aktívum v   prípade potreby premeniť bez veľkých strát na hotové peniaze.

Niektoré aktíva majú likviditu stanovenú zmluvnými podmienkami (dobou uloženia v termínovaných vkladoch, výpovednou lehotou pri vkladných knižkách, atď.), ale vo väčšine prípadoch je stupeň likvidity daného aktíva spravidla determinovaný dopytom a ponukou po ňom. Medzi najlikvidnejšie aktíva môžeme zaradiť napr. akcie, ktoré nie je problém premeniť bez väčších strát na akciovom trhu na hotovosť. Naopak na druhej strane rebríčka likvidnosti nájdeme napr. nehnuteľnosti.  V niektorých prípadoch sa môžu určité nehnuteľnosti stať nespeňažiteľné, t.j. majú minimálnu (takmer nulovú) likviditu. S rastúcou lukratívnosťou objektu či atraktivitou lokality rastie aj dopyt po nich, a tým aj ich likvidita.

Každý investor by mal vo svojom investičnom portfóliu držať aktíva s rozdielnou likviditou. Určitou časťou prostriedkov by si mal ponechať ako finančnú rezervu, a to buď v podobe hotových peňazí alebo vysoko likvidných aktív.

Kedy individuálne investovať?

Odpoveď je pomerne jednoduchá. Keď má investor dostatok informácií a znalostí a dokáže naformulovať svoju investičnú stratégiu.

Okrem základných faktorov, ako sú likvidita, výnos a rizikovosť, musí brať investor v úvahu aj ďalšie záležitosti:

• investičný horizont,
• rozsiahlosť portfólia, ktoré chce vytvoriť
• náklady investovania
• investovať sám, či s poradcom
• vybrať „sprostredkovateľské firmy“
• investovať v tuzemsku či v zahraničí
• makroekonomické faktory

Investičný horizont predstavuje časové obdobie, počas ktorého sa investor rozhodol investovať svoje prostriedky.  Pri určovaní časového horizontu vstupujú do hry dva faktory:

• doba, počas ktorej investor predpokladá, že nebude potrebovať investované prostriedky
• pre každý druh investičného nástroja  platí iná minimálna dĺžka doby investície
  • po uplynutí tejto doby je pravdepodobné, že bude investícia zisková, napr. doporučená doba investície u dlhopisov je 3 roku, u akcií viac než 5 rokov.

Investičné portfólio predstavuje súhrn jednotlivých investícií. Portfólio tvorí napr. 10 akcií, 15 dlhopisov a 25 podielových listov. Čím viac jednotlivých investícií portfólio obsahuje, tým väčšie úsilie a čas je nutné venovať pre sledovanie jeho vývoja. Pre začínajúcich investorov je vhodné začať s niekoľkými málo položkami a postupne pridávať. Pri tvorbe portfólia je nutné zohľadňovať riziko jednotlivých zložiek portfólia a diverzifikáciu rizika.

Náklady investovania. Popri časových nákladov a úsilia, ktoré investor musí venovať zisťovaniu informácií sledovaním a vyhodnocovaním vývoja investícií,  je nutné počítať aj s rôznymi poplatkami (napr. za vedenie investičného účtu, za jednotlivé transakcie, za správu portfólia a spod.)

Investovať sám, či s poradcom? Kontaktovať finančného poradcu sa oplatí aj v prípade, že si chce investor vytvoriť program dlhodobého investovania. Dobrý finančný poradca má obvykle väčší prehľad o možnostiach investovania, o aktuálnej situácii na kapitálovom trhu a nákladoch na investovanie.

Vybrať sprostredkovateľské spoločnosti. Vo väčšine prípadov investovania na kapitálovom trhu musí investor využiť „sprostredkovateľské firmy, tzn. nemôže nakúpiť investičné nástroje na burzu sám. Sprostredkovateľskú činnosť na kapitálovom trhu môžu vykonávať obchodníci s cennými papiermi a investičný sprostredkovatelia.

Makroekonomické faktory zásadne ovplyvňujú fungovanie kapitálového trhu. Pre drobného investora postačí znalosť všeobecných ekonomických pravidiel. Pre svoju orientáciu môže používať verejne dostupné predpovede či investičné odporučenia.