Investujeme do komodít - futures kontrakty

Na kapitálových trhoch všeobecne rozlišujeme dva druhy obchodov a to podľa toho, ako sa líši okamih uzatvorenia obchodu od okamihu jeho skutočnej fyzickej realizácie . Jedná sa o obchody promptné alebo spotové a o obchody termínové.

Termínové obchody

Zatiaľ čo promptné obchody sú charakteristické tým, že kupujúci a predávajúci majú záujem príslušný obchod nie len uzavrieť, ale taktiež ho takmer ihneď i fyzicky zrealizovať, u termínových obchodov je tomu inak. Existuje tu dlhšie, často i niekoľko mesačné časové obdobie medzi okamihom uzatvorenia obchodu a dohodnutým termínom realizácie.

Práve existencia tohto časového obdobia so sebou prináša možnosť s takýmito obchodnými kontraktmi ešte následne manipulovať rôznymi spôsobmi. Často sa tak samé obchodovateľné kontrakty stávajú predmetom ďalšieho obchodovania. Termínové kontrakty sa všeobecne nazývajú deriváty (viď on-line komodity a futures), lebo sú odvodené (derivované) od rôznych podkladových aktív. Podkladových aktív existuje veľké množstvo, môžu byť nimi napr. akcie, cudzie meny, obligácie, úrokové sadzby, burzové indexy alebo komodity.

Ako investovať do komodít?

Ak neberieme v úvahu promptné obchody (priame nákupy), ktoré sú nevhodné pre bežného investora, existujú dve možnosti, ako do komodít investovať. Prvým spôsobom sú investície do komoditných indexov prostredníctvom produktov vydávaných veľkými bankami. Druhou možnosťou je investovanie do zmienených futures kontraktov s dopredu zjednanou termínovou cenou, ktoré sú obchodované na organizovaných trhoch alebo burzách.

Margin – záloha na kontrakt

Ak chceme investovať formou futures kontraktu na určitú komoditu, skladáme iba zálohu (tzv. margin), ktorá predstavuje zlomok celkovej hodnoty kontraktu. Futures sú typickým marginovým produktom.  V skutočnosti toto množstvo komodity teda nakupujeme popr. ani nepredávame, ale iba ho kontrolujeme, preto nie je nutné platiť celú cenu, ale iba zmienený margin.

Pákový efekt obchodovania s komoditami

Veľkosť marginu sa obyčajne pohybuje v rozmedzí niekoľkých percent (5 – 30 %) z nominálnej ceny kontraktu. Všeobecne záleží na type podkladového aktíva a taktiež na volatilite. Požiadavky na margin si určujú burzy a môžu jeho výšku v závislosti na rôznych tržných faktoroch meniť. Vďaka marginu môžeme kontrolovať kontrakt za zlomok jeho ceny, avšak inkasujeme celý rozdiel z prípadného cenového posunu. Táto výhoda je označovaná ako efekt finančnej páky (pákový efekt).

Tým, že s minimálnou investíciou môžeme kontrolovať niekoľkonásobne väčšiu hodnotu komoditného kontraktu, máme možnosť realizácie vysokých ziskov, ale i strát. Miera zisku (straty) je závislá od sily aplikovanej páky, teda akú zálohu (margin) sme museli zložiť. Je logické, že čím menej vlastného kapitálu musíme zložiť za kontrakt určitej nominálnej hodnoty, tým väčšie bude pôsobenie páky.

Tabuľka ukazuje rentabilitu vlastných prostriedkov pri ich rôznom podiele na objeme investície (veľkosť zálohy, marginu) a rôznej výnosnosti portfólia (zmene ceny komodity). Je vidieť, že s klesajúcim podielom vlastných prostriedkov, ich rentabilita rastie. Tento efekt pôsobí samozrejme i opačným smerom.

Kde sa obchoduje a s čím?

Futures kontrakty sa obchodujú na burzách po celom svete. Hlavné centrá môžeme nájsť v USA, Európe, Japonsku a Austrálii. Viac o komoditách sa môžete dočítať v sekcii Investovanie.

Dôležité je taktiež vedieť v akých jednotkách sa komodity obchodujú. Každý asi vie, že ropa sa obchoduje v bareloch. Jeden barel pritom odpovedá 159 litrom. Jednotkou obchodovania pšenice je zase bušl, ktorý predstavuje 27,2 kilogramov.  Bušl je aj jednotkou kukurice, avšak tu predstavuje bušl 25,4 kilogramov. Káva sa obchoduje v žokoch, pričom jeden žok je 60 kilogramov.

Na rôznych burzách sa môžu používať iné jednotky, napr. v Tokiu je cena kukurice vyjadrená v jenoch za 1 000 kilogramov.
Cena komodít býva všeobecne ovplyvnená sezónnosťou. Príkladom môže byť kukurica, ktorej cena klesá  na prelome roku. Naopak s blížiacou sa žatvou rastie. Ďalej napríklad ropa má najslabšie obdobie v druhom štvrťroku, naopak najsilnejšie vo štvrtom štvrťroku.