Klasický podielový fond totiž nakupuje jednotlivé cenné papiere (napr. dlhopisy, akcie) a v portfóliu ich má typicky okolo 50-100. Fond fondov ale volí inú cestu – namiesto konkrétnych akcií či dlhopisov nakupuje do svojho portfólia podielové listy iných fondov, takže tým dochádza v podstate k akejsi diverzifikácii na druhú. To je myšlienka pomerne zaujímavá. Dôležité však je, ako dokáže investičná (správcovská) spoločnosť v takýchto fondoch zvládnuť náklady.
Náklady: pri fondoch fondov buďte zvlášť obozretní
Fondy fondov totiž majú špecifickú nákladovú štruktúru. Nielen, že musia uhradiť všetky klasické náklady vznikajúce u všetkých fondov, ako sú náklady na správu portfólia, poplatky za obchodovanie a iné fixné náklady, ale taktiež všetky tieto náklady v podstate platia na úrovni fondov, ktoré nakupujú do svojho portfólia. Dochádza tak k tomu, že sa poplatky vlastne platia dvakrát. A na tejto úrovni je potrebné rozlíšiť medzi dobrým a zlým fondom fondov (z hľadiska nákladovosti). Tie lepšie totiž vedia vyjednávať s fondmi, ktoré nakupujú do svojho portfólia lepšie podmienky nákupu, a to sa týka napr. najmä výšky vstupného poplatku. Tie horšie potom svoj potenciál výkonnosti znižujú o platenia vysokých poplatkov. Podobne je to tiež s manažérskym poplatkom, ktorý fondy fondov musia platiť manažérom fondov, ktoré nakupujú do portfólia. Informácie o práci s nákladmi ale nie je bežne dostupná a investor tak vidí len jednu stranu mince. Vidí vstupný a manažérsky poplatok samotného fondu fondov, ale už nevidí celkovú nákladovosť, do ktorej sa premieta i nákladovosť podfondov v portfóliu. Úsudok, pokiaľ je to možné, sa dá urobiť podľa výsledkov fondov fondov vzhľadom k porovnateľnej konkurencii.
Filozofia prístupu k investovaniu
Fondy fondov netvoria samostatnú skupinu. Zatiaľ čo delenie na fondy peňažného trhu, dlhopisové či akciové prebieha podľa druhov investičných nástrojov, do ktorých fondy investujú, fondy fondov tvoria kategóriu podľa filozofie prístupu k investovaniu. Medzi fondmi fondov sú teda výrazné rozdiely, pretože sa dá nájsť jednak fondy fondov akciové (tých je najviac), tak i fondy fondov zmiešané, ktoré nakupujú do portfólia fondy nielen akciové, ale tiež dlhopisové. Na túto skutočnosť je potrebné dávať veľký pozor pri porovnávaní výkonnosti fondov fondov medzi sebou, aby nedošlo k porovnaní neporovnateľného.
Pridaná hodnota fondov fondov je teda typicky v schopnosti manažéra vedieť vybrať do portfólia skutočne len kvalitné fondy. Každopádne môžete naraziť na takých, ktorí zverené prostriedky smerujú len do fondov vlastnej finančnej skupiny. Táto skutočnosť má dva dopady. Po prvé má tak síce fond fondov lepšie nákladové podmienky (do fondov vlastnej skupiny platí výrazne nižšie vstupné poplatky, pokiaľ vôbec). Po druhé je však diskutabilné, či sa investorovi dostane skutočne len to "naj". Dá sa totiž len ťažko tvrdiť, že jedna finančná skupina má kvalitné všetky svoje fondy. Väčšinou sa v rodinách fondov jednej skupiny nájdu fondy skutočne kvalitné, potom priemerné a niekoľko podpriemerných. Výberom fondov len vlastnej skupiny do portfólia fondov fondov tak investor síce má výhodnejšie podmienky, ale nemusí nutne mať požadovanú kvalitu.
Zvlášnu kapitolu tvoria fondy fondov, ktoré do portfólia nakupujú hedge fondy. Za určitých podmienok je to vzhľadom k vlastnostiam vzťahujúcim sa k hedge fondom jediná zmysluplná možnosť investovania do nich a súčasne diverzifikovania v rámci kategórie hedge fondov.
Vyberajte starostlivo
Fondy fondov sú pomerne zaujímavé investičné nástroje v momente, kedy ich investičná spoločnosť "vie" spravovať - nakupovať do portfólia kvalitné fondy s nízkymi nákladmi. Takých je ale len relatívne málo a investor preto musí starostlivo vyberať. Často môže taktiež naraziť na skutočnosť, že je vhodnejšie neinvestovať do akciového fondu fondov, ale radšej do fondu akciového, ktorý investuje klasicky - nakupuje konkrétne akcie. Vyššie náklady fondov fondov znižujú ich ziskový potenciál proti klasickým fondom.
Autor je analytikom odborného časpotisu FOND SHOP.