Sporenie a investovanie. Poznať rozdiel vám ušetrí starosti aj peniaze

Najprv sporte, potom investujte

Najdôležitejšia zásada na finančnom trhu je, že ak chcete investovať, musíte mať nasporené. „Investor musí mať na pamäti potrebu tvoriť finančnú rezervu o veľkosti nevyhnutných výdavkov na 3 - 6 mesiacov,“  hovorí Lýdia Žáčková z Poštovej banky. Ide o balík nasporených financií, ktoré síce nezhodnotíte, alebo zhodnotíte len minimálne, ale sú vašou istotu. Ide o prostriedky pre krízové situácie. Pokojne môžete mať nasporené financie aj na dlhšie obdobie. No nikdy nie kratšie ako 3 mesiace.

Do investícií by mali ísť financie len nad túto rezervu. Také, ktoré môžete stratiť, alebo ste ochotný pri nich tolerovať volatilitu. Ak by ste peniaze nesporili, ale len investovali, môže sa stať, že pri prepade trhov sa z vašej finančnej rezervy na pol roka stala rezerva na tri mesiace. Preto je nutné mať zaistený chod života aspoň na pol roka dopredu a bez rizika výkyvov.

Investované peniaze nie sú kryté

Investovanie sa spája s vyšším ziskom, ako vám dajú peniaze na bežnom, sporiacom účte, či termínovanom vklade. Avšak takto nasporené peniaze nepodliehajú výkyvom na trhu. Dokonca sú chránené Fondom na ochranu vkladov do výšky 100 000 eur. To platí v rámci bánk v celom európskom priestore. Tieto vklady sú poistené aj pre prípad, že banka nebude schopná vyplácania. V investičných nástrojoch takúto ochranu nemáte. Aj pri investovaní si však môžete voliť mieru rizika. Niektoré investície sú rizikovejšie ako iné.

„Pri investovaní platí, že vyššie riziko koreluje s vyšším potenciálnym výnosom. Ak máme napríklad investičnú čiastku 1000 eur, ktoré máme v pláne investovať jednorazovo, tak je možnosť ich smerovať do podielových fondov, dlhopisov alebo zvoliť kombinované riešenie. To je napríklad termínovaný vklad, ktorý predstavuje časť investície s nižšou mierou rizika a tvorí napríklad 70 % produktu a podielové fondy ako rizikovejšia časť investície tvoria 30 % produktu,“ vysvetľuje Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Dobré sporenie je základ dobrej investície

Sporenie a investovanie sú rozdielne prístupy k peniazom, avšak vzájomne sa podporujú. Synergický efekt možno vidieť práve v krízových situáciách. Napríklad v súčasnosti, keď trhy klesajú. Sporenie vám totiž uchráni investíciu vo fonde, aby ste z neho nemuseli vyberať hotovosť a v tom lepšom prípade je základom na možnosť doinvestovať.

„Do investovania by sa mal človek pustiť až vtedy, keď má vytvorenú rezervu  na nevyhnutné výdavky. V opačnom prípade siahne po predaji podielov veľmi rýchlo, čo vedie k jasnej strate kvôli vstupným poplatkom a možnému poklesu trhov práve v danom období.,“ vysvetľuje dôležitosť sporenia Marián Búlik, finančný analytik OVB.

Šetríme krátkodobo, investujeme dlhodobo

Sporenie je výhodné na krátkodobé ciele. Zmienená finančná rezerva na pol roka, alebo napríklad dovolenka, oprava práčky, či nové auto. V prípade nehnuteľnosti už zaváži časový horizont, počas ktorého ju chcete kúpiť.  Ak je horizont pre kúpu nehnuteľnosti krátky na 3 až 5 rokov, je dobré ukladať peniaze bezpečne do sporenia, prípadne sporenie kombinovať s konzervatívnejšími pravidelnými investíciami.

Pri dlhých horizontoch napríklad bývanie pre deti, na dôchodok, na zhodnotenie prostriedkov je dobré zvážiť pravidelné investovanie do dynamickejších produktov – napríklad akciové zmiešané fondy, ktoré majú v dlhodobom horizonte potenciál pre vyššie zhodnotenie.

Celkové sporenie by malo predstavovať aspoň 10 % príjmu. „Priemerne si šetríme 111 eur mesačne. Práve ľudia v produktívnom veku uvádzajú, že ich primárnym cieľom je šetriť si na dôchodok a nečakané udalosti,“ povedala Buchláková.

Najlepšie je sporiť aj investovať

Ideálna je kombinácia sporenia aj investovania. S dostatočnou finančnou rezervou máte možnosť nerobiť si ťažkú hlavu z poklesov. Ďalej máte možnosť preklenúť negatívnu situáciu bez vyberania fondov v strate. Dokonca umožňuje doinvestovanie. Investovanie dokáže zhodnotiť peniaze a financovať dlhodobé ciele.

Podľa februárovej štatistiky Slovenskej sporiteľne si to Slováci uvedomujú a začínajú sporiť aj investovať viac. „Veľmi pozitívny alebo pozitívny vzťah k investovaniu má na Slovensku približne 27 percent ľudí, pričom toto číslo sa za posledné roky mierne zvýšilo,“ dodala Buchláková.

Negatívny vzťah k investovaniu a podstupovaniu rizika má na Slovensku podľa prieskumu približne 5 % ľudí. Aj vďaka tomu, že čoraz viac ľudí rozumie,  na čo peniaze sporiť a do čoho investovať.