Na čo si dávať pozor pri nákupe korporátnych dlhopisov slovenských firiem?

Dlhopis a jeho (ne)istoty

V poslednom období sa na trhu objavili dlhopisy predajné bežným ľuďom, ktoré sa tvária, že ponúkajú garantované zhodnotenie. Ich popularita rastie priamo úmerne k tomu, ako klesá atraktivita termínovaných vkladov, ktoré ponúkali kedysi podobné percentuálne zhodnotenia. Ľudia si preto tieto produkty mylne zamieňajú, z čoho môžu mať problémy. Pri dlhopisoch si treba uvedomiť, že klient zverí peniaze spoločnosti, o ktorej často nič nevie. Dlhopis nie je krytý ani Fondom na ochranu vkladov a napríklad zánikom toho, kto dlhopisy vydal, zaniká prakticky aj nádej, že sa k peniazom dostanete.

Špecifiká československého trhu

Jedným zo špecifík dlhopisov slovenských firiem je, že často vydávajú dlhopisy bez toho, aby zohľadňovali ich skutočný hodnotu. Obvykle nemajú žiadny rating ani hodnotenie. To znamená, že nie sú ocenené reálnou hodnotou, ale sú ocenené len nákupnou cenou, ku ktorej sa každý deň pripočítaná úrokový výnos.

To znamená, že máte jasne stanové percentá, ktoré by ste mali získať spolu s istinou k dátumu splatnosti. Vďaka tomu sa dlhopisy firiem tak sčasti snažia tváriť dôveryhodne ako termínovaný vklad a prinášajú aj fixný výnos. Lenže ide o klamlivú techniku a peniaze na takýchto cenných papieroch rozhodne nie sú v takom bezpeční ako na termínovanom vklade.

TIP: Kde a ako investovať našetrené peniaze

Zdroj: shutterstock

3 – 10% záleží aj od rizika

Na Slovensku dnes nájdeme korporátne dlhopisy rôznych českých a slovenských finančných žralokov, energetických spoločností, finančných skupín aj developerov. Prakticky všetky fungujú na vyššie uvedenom princípe. Ponúkajú však rozdielne zhodnotenie. Na to vplýva doba, kedy bude dlhopis splatený, ale napríklad aj rizikovosť klienta.

V súčasnosti je na trhu mnoho firiem a hlavne developerov, ktorí svoje projekty realizujú prostredníctvom dlhopisov. Scenár vyzerá napríklad nasledovne. Developer si na nový projekt podstatnú časť kapitálu požičia od investorov prostredníctvom dlhopisov. Chce postaviť bytovku, do ktorej investuje desať miliónov eur a predajná hodnota bude dvadsať miliónov eur.

Nie je problém potom z požičaných peňazí klientovi vrátiť navyše 10%, ak bol zisk vlastne 100%. To platí v prípade, ak ide o príbeh so šťastným koncom. No v priebehu života sa môžu veci skomplikovať. Stavba sa nemusí zrealizovať, byty sa nemusia predať, ceny nehnuteľností môžu klesnúť a koniec  - koncov samotný emitent môže skrachovať. Vtedy scenár nie je vôbec dobrý, investor nemusí dostať ani euro nazad.

Problém s overením dôveryhodnosti

Ak sa na dlhopis pozriete ak na cenný papier, tak vás okamžite napadne otázka, ako dôveryhodnému partnerovi požičiavate. A práve tu je problém. Spoločnosť by si mohla na financovanie svojich aktivít požičať aj v banke, ale tam by úver dostať nemusela. Problémom tak isto býva, že dlhopisy môže vydávať spoločnosť, od ktorej si napríklad dobre známa spoločnosť, alebo koncern len požičiava. Dlhopis tak nevydáva napríklad známa materská spoločnosť, ale spoločnosti účelovo založenej na vydávanie dlhopisu.

O takýchto vzťahoch sa dozviete v emisných podmienkach a prospektoch k dlhopisu. Tie však majú niekoľko desiatok aj stoviek strán a klient sa v nich nemusí vyznať. Bežný klient obvykle nemá ani možnosti, aby si preveril klienta do bodky. Často si dokonca ani neprečíta prospekty k danému dlhopisu, či hospodárenie spoločnosti, ktorej požičiava.

Nevedomosť nie je jediné riziko. Analytik J&T Banky Stanislav Pánis  hovorí: „Pri akejkoľvek investícií je potrebné pamätať na riziká, ktoré sú s ňou spojené, v prípade dlhopisov je to najmä kreditné a s ním súvisiace ratingové, úrokové a s tým úzko prepojené inflačné, reinvestičné a riziko predčasného splatenia a nemožno zabudnúť ani na kurzové riziko v prípade nákupu neeurových dlhopisov.“ 

No zároveň dodáva, že dlhopisov sa báť netreba, no nie sú pre každého: „Podnikové dlhopisy, a to nielen slovenských firiem, sú vhodné pre investorov, ktorí majú dlhší investičný horizont, požadujú vyššie zhodnotenie kapitálu ako v prípade sporiacich riešení a majú otvorenejšiu náruč voči podstupovanému riziku.“

Nevsadiť všetko na jednu kartu

Maroš Ďurik, CEO Across Private Investment hovorí, že  čo sa týka portfólia klienta, tak je počet dlhopisov v ňom vždy individuálna preferencia: „Je to individuálne . Pre niekoho môže byť 20 % v poriadku, pre iného 50 % málo. Závisí to od rizikového profilu investora, od jeho potreby mať svoje investície likvidné a iných špecifických faktorov, ktorých identifikácia je úlohou každého kvalitného investičného poradcu.“

Pre koho je teda investovanie do dlhopisov vhodné?   „Pre investorov, ktorí sú ochotní prijať určitú mieru rizika, spolu so skutočnosťou, že ich cena môže v čase kolísať v závislosti od pohybu úrokových sadzieb, zmeny kredibility emitenta či od ďalších ekonomických veličín. Prednosťou je možnosť dlhopis na trhu predať pred jeho splatnosťou, ak potrebujete peniaze skôr, čo v prípade termínovaných vkladov nie je možné,“ hovorí Milan Janásik, hovorca J&T Banky.

Korporátnych dlhopisov sa netreba báť. Môžu byť dobrým nástrojom na zhodnotenie peňazí a klienti na Slovenku vďaka korporátnym dlhopisom tak napríklad môžu aj reálne vidieť veci, ktoré vďaka ich peniazom vznikli. No je potrebné zvažovať, komu svoje peniaze zveríte, nevsadiť všetko na jednu kartu a nezamieňať si dlhopisy s termínovanými vkladmi.