Bitcoin – tento výraz pre virtuálnu menu a platobnú sieť v posledných dňoch rezonoval svetovými médiami.
Kvôli svojej cene, ktorá prudko narástla a aktuálne sa pohybuje na úrovni takmer dvoch uncí zlata. Pomerovanie so zlatom pritom bolo v dobe, kedy bitcoin začínal, v podstate nemožné.
Pri svojom vzniku mala táto kryptomena prakticky nulovú hodnotu.
Cena bitcoinu: Od nuly na 2400 dolárov
Prvý rok po svojom spustení dosahovala hodnoty jedného amerického centu. Dnes je to 2 400 dolárov. Čím je to spôsobené?
Vynájdenie bitcoinu je pripisované entite nazývanej Satoshi Nakamoto. O tom, či sa jedná o jednu osobu alebo skupinu ľudí, môžeme špekulovať.
Prvé bitcoiny uzreli svetlo sveta v roku 2009 a boli prakticky bezcenné – z dvoch základných dôvodov:
- nikto ich nevlastnil
- nikto ich neprijímal
Stačí len jedna z týchto dvoch vlastností a akákoľvek mena sa stane de facto bezcennou.
Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko do histórie – napríklad v roku 2008, v dobe hyperinflácie, takmer nikto neprijímal zimbabwský dolár. Stala sa z neho bezcenná mena s ťažko predstaviteľnou infláciou 12 miliónov percent.
To však nie je prípad bitcoinu. Ten má totiž svoj systém veľmi dobre premyslený.
Kde sa rodia bitcoiny
Bitcoinový systém je celkom decentralizovaný. Laicky povedané, nemá žiadnu centrálný kryptobanku, ktorá si natlačí bitcoinov, koľko chce na základe rozhodnutí niekoľkých vyvolených.
Počet bitcoinov je na rozdiel od všetkých ostatných mien obmedzený na 21 miliónov. Momentálne ale na trhu nie sú všetky – k tomu dôjde až v roku 2140, kedy budú všetky bitcoiny vyťažené, aj keď väčšina bude na trhu už v roku 2030.
Čo znamená ťažiť bitcoiny?
To je alfa a omega celého systému. Nové bitcoiny sa dajú získať iba tak, že ich takzvane vyťažíte.
To veľmi zjednodušene znamená, že sa podieľate na autorizáciách všetkých transakciách v sieti.
Každých desať minút potom jeden z tých, ktorý potvrdzujú transakcie, získava 12,5 bitcoinu.
Čím viac transakcií v bitcoinoch sa realizuje, tým menšiu máte pravdepodobnosť, že na onu odmenu dosiahnete.
Mimochodom – v prepočte na eurá sa jedná o nejakých 25 tisíc. To je celkom slušný bonus, lenže podľa dostupných informácií čaká jeden ťažbár na podobnú odmenu zhruba 5 rokov.
Preto sa títo ľudia tiež združujú do veľkých skupín, čím sa pravdepodobnosť získania odmeny logicky zvýši a odmenu si rozdeľujú.
Dosiahnu tak väčšiu pravidelnosť príjmu.
12,5 nových bitcoinov každých 10 minút
Ako už bolo povedané, každých desať minút vznikne teraz v sieti 12,5 nových bitcoinov, čo je približne 1 800 za deň a niečo cez 650 tisíc bitcoinov za rok.
Keď toto číslo porovnáme s kvantitatívnym uvoľňovaním v Európe alebo USA, kde sa ročne tlačia peniaze po biliónoch, je toto zvyšovanie objemu bitcoinov úplne zanedbateľné.
Navyše sa prémia pre ťažbárov každé štyri roky znižuje na polovicu. Naposledy sa tak stalo 9.7.2016 a v roku 2020 sa odmena zníži na 6,25. Kto však vie, kde vtedy bude cena tejto kryptomeny...
Trh s bitcoiny a satoshi
Ak nepatríte medzi ťažbárov, môžete si bitcoiny zmeniť za normálne peniaze a využiť ich tak k investícii, plateniu tovarov či služieb v rôznych obchodoch alebo napríklad kávy v pražskej kaviarni Paralelní Polis.
Dá sa povedať, že je to dnes rovnako jednoduché ako meniť doláre alebo eurá. Bitcoiny samozrejme nemusíte nakupovať vcelku, dajú sa obstarať aj menšie hodnoty – bitcoin je rozdelený na osem desatinných miest. Najmenšia jednotka sa volá príhodne: „satoši“.
1 Satoshi = 0,000 000 01 BTC
1 BTC = 100 000 000 Satoshi
Cena bitcoinu rastie a zrejme ešte rásť bude
To hlavné, čo poháňa hodnotu bitcoinu, je práve veľkosť trhu.
Čím viac služieb a transakcií bude s touto menou uskutočnené a čím viac obchodníkov ju bude prijímať, tým vyššia bude jej cena. Je to pritom tak jednoduché.
Na trh je dodávané 12,5 bitcoinu za desať minút. Dopyt je však mnohonásobne vyšší. Logickým výsledkom je preto rast ceny.
Čím viac unikátnym sa statok stáva, tým viac sú zaň schopní a ochotní ľudia zaplatiť. Dokladá to aj prípad vlastne presne opačný, teda kondícia hlavných svetových mien: centrálne banky neustále tlačia peniaza, bankoviek je ďaleko viac než aký je dopyt a tým strácajú na hodnote (inflácia).
Bitcoin tak predstavuje alternatívu k štandardnej menovej politike.
Problém bitcoinu: keď ho vlády „zakážu“
Z toho, čo som popísal vyššie, sa zdá investícia do bitcoinu ako snová a ideálna. Veď predsa jeho hodnota nemôže klesať! Lenže tak jednoduché to nie je.
Paradoxne najväčším nepriateľom tejto meny je jej absolútna decentralizácia.
Nikto totiž nevie, kedy bude sila bitcoinu tak veľká, že povedie jednotlivé vlády k jeho potieraniu. Taká chvíľa nastať môže a pre bitcoin bude fatálna.
Štát nebude dlhodobo tolerovať túto alternatívnu a hlavne neregulovanú menu, ktorá úplne búra jeho systém dohľadu.
Bitcoin je virtuálna mena
Ďalším problémom investície do bitcoinu je jeho virtualita. Ani vlastne neviem, ako popísať tento typ investície. Každopádne je však vysoko riziková. Aj napríklad preto, že trh podlieha silným býčím a medvedím trendom.
Obzvlášť preto je prakticky najhlúpejšia doba investície do bitcoinu práve teraz, keď je na vrchole svojej popularity.
Pokiaľ o tejto investícii predsa len premýšľate, tak počkajte až sa o ňom zase chvíľu nebude hovoriť a jeho hodnota spadne späť na pätinu, tak ako tomu bolo na prelome rokov 2013 a 2014.
Vtedy sa kryptomena prepadla z 1 000 dolárov za bitcoin pod 200. Rovnako tak tomu môže byť aj teraz, kedy atakuje hranicu 2 400 dolárov.
Kto chce teda nutne vlastniť bitcoin, chvíľku si počkajte. Ja však určite dávam prednosť tradičnejším investičným nástrojom.
Autor článku Petr Vlasák pracuje ako hlavní analytik Tginvest.cz