Od roku 1973 sa však inflácia vo väčšine prípadov kontrole nevymkla. Američan by svoje dolárové úspory v zlate ochránil pred infláciou len v 30-tich až 50-tich percentách prípadov.
Čím dlhšie by zlato držal, tým menšiu by mal šancu infláciu poraziť. Na dvadsaťročných periódach by bol proti inflácii úspešný len z necelej jednej tretiny. Obdobie od roku 1973 totiž zahŕňa dlhý časový úsek 80.-tych a 90.-tych rokov, počas ktorého cena zlata klesla o 62 percent. Zatiaľ čo cena tovarov a služieb sa zdvojnásobila.
Nemec by so zlatom nedopadol lepšie. Priemerná inflácia v Nemecku bola síce od roku 1973 nižšia než v USA, ale posílenie marky a neskôr eura by zhodnotenie zlata znížilo.
Na dvadsaťročných periódach by sa úspory v markách investované do zlata reálne zhodnotili len vo štvrtine všetkých početností. Čech by mal od roku 1994 kvôli posilneniu koruny a vyššiej priemernej inflácii ešte horšiu úspešnosť než Američan a Nemec. Zlato teda nechráni úspory pred stabilnou či klesajúcou infláciou, ale iba pred nečakane rýchlo rastúcou infláciou, a to skôr pred americkou než českou.
Dôvody rastu ceny zlata za posledných desať rokov neboli ani tak v raste cien, ktorý bol pomalší než dlhodobý priemer, ale v hospodárskych krízach a oslabujúcom doláre.
Článok je vypracovaný v spolupráci sPioneer Investments