S Miroslavom Ovčarikom, Country manažérom Pioneer Investments na Slovensku sme diskutovali o investičných variantoch a dilemách investora.
V dnešnej dobe majú Slováci veľa možností čo urobiť so svojími dočasne voľnými prostriedkami. Zorientovať sa v ponuke bánk, poisťovní a investičných spoločností býva pre budúceho sporiteľa obvykle dosť ťažké obzvlášť, keď sú mu častokrát podávané mylné informácie.
1. Mohli by ste aspoň v krátkosti zhrnúť súčasnú situáciu na trhu a popísať aké sporiace či investičné možnosti má osoba, ktorá si chce sporiť, príp. investovať?
Na slovenskom trhu dnes existuje veľa investičných nástrojov a možností, do ktorých môže aj menší investor investovať svoje peňažné prostriedky - ide hlavne o ponuky produktov bánk, poisťovní či správcovských spoločností. Je potrebné dodať, že každý z ponúkaných produktov má svoje výhody aj nevýhody a neexistuje jeden „ideálny“ produkt pre každého. Najčastejšie využívanými možnosťami na investovanie sú predovšetkým:
- bežný alebo termínovaný účet v banke
- stavebné sporenie
- investičné životné poistenie
- podielové fondy
- dôchodkové sporenie (DSS, DDS)
2. Často reagujú ľudia, že oni predsa investujú - majú založené životné poistenie. Na prvý pohľad sa investičné životné poistenie môže laikom javiť ako rovnocenný variant k pravidelnému sporeniu, či investovaniu v podielových fondoch. Mohli by ste čitateľom priblížiť, v čom spočíva hlavný rozdiel medzi týmito produktmi?
Priame investície do podielových fondov a investície do investičného životného poistenia (IŽP) sú dve odlišné veci. V prípade IŽP ide o kombináciu dvoch veľmi rozdielnych typov produktov: rizikového poistenia smrti (obyčajne aj invalidity, kedy je potom poistený zbavený od platenia ďalšieho poistného) a investovanie do podielových fondov. IŽP poskytuje predovšetkým krytie rizík, na ktoré sa časť poistného spotrebuje. Preto je dobré si zistiť, aká časť zo zaplateného poistného ide na krytie rizík a koľko sa investuje. Povedané zjednodušene, investičná zložka v rámci IŽP funguje na podobnom princípe ako investovanie do otvorených podielových fondov (OPF). Za peniaze klienta sú nakúpené podielové jednotky, klient si môže vybrať z ponuky investičných fondov. Hodnota jeho podielového účtu závisí v každom okamihu na počtu jednotiek v jednotlivých fondoch a na aktuálnom kurze podielových jednotiek. Hodnota investície nie je garantovaná a môže rásť alebo klesať.
Na rozdiel od podielových fondov je však v prípade IŽP z podielového účtu v priebehu trvania zmluvy okrem vstupných poplatkov a poplatkov za správu zrážané napr. aj rizikové poistné.
V prípade investícií do OPF priamo máte na rozdiel od IŽP napríklad vyššiu flexibilitu. Na našom trhu sú programy pravidelného investovania, ktoré umožňujú kedykoľvek bez sankcií alebo upomienok zastaviť investovanie na určitú dobu, zvýšiť či znížiť posielanú sumu, prípadne si peniaze z daného programu kedykoľvek vybrať. Neskôr je možné v investovaní pokračovať v pôvodných parametroch, prípadne si ich môžete prispôsobiť.
Ďalší rozdiel medzi oboma produktmi je v miere zdanenia. Kým u OPF sú u fyzických osôb výnosy predmetom dane z príjmu, u IŽP je poistné plnenie v prípade smrti oslobodené od dane, poistné plnenie v prípade dožitia je zdanené podľa platných zákonov.
S investovaním - či už do podielových fondov alebo do IŽP sú vždy spojené výhody aj nevýhody. Pri rozhodovaní sa ako a kam investovať by mal investor mať vždy na pamäti, že kvalitné investičné portfólio by malo pokrývať nielen krátkodobé ciele, ale aj dlhodobé horizonty.
3. Slováci, tak ako väčšina európanov, sa prikláňajú skôr ku konzervatívnym produktom s istým výnosom. Má vôbec význam vytvárať produkty s rizikovejšou investičnou stratégiou? Aký je trend posledných rokov? Menia slováci svoj postoj k riziku alebo je nutné počkať, až dospeje mládež?
V tomto prípade veľmi závisí od toho, kto Vám daný produkt ponúka a ako Vám ho vysvetlí. Vo vyspelom svete je väčšia časť aktív investorov zainvestovaná rizikovejšie (hlavne v akciových, zmiešaných a dlhopisových fondoch) – čiže dlhodobejšie. U nás zatiaľ stále prevládajú investície do fondov peňažného trhu, ktoré sú pre investorov najmenej rizikové ale aj majú najnižší potenciál výnosov a sú vhodnejšie skôr na krátkodobé investovanie peňazí.
Ten trend sa ale pomaly mení aj u nás na Slovensku – ludia si začínajú uvedomovať dôležitosť budovania dlhodobých finančných rezerv (napr. na dôchodok). Z dlhodobého hľadiska je investovanie do rizikovejších aktív pre investorov viac zaujímavé, a tak ako sa postupne učia chápať, aké riziká a aký potenciál dané trhy ponúkajú, tak do nich hlavne v menších čiastkach pravidelne stále viac a viac začínajú investovať.
Pre predstavu - podľa údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností (SASS) bolo ku koncu roka 2010 v akciových fondoch zainvestovaných 10,7% (485,42 m EUR) z celkových aktív podielových fondov a v zmiešaných fondoch 11,3% (510,13 m EUR) - čo dohromady predstavuje takmer miliardu EUR (995,5 m).
4. Zaradili by ste sporenie s Pioneer Investments medzi produkty v 3. dobrovoľnom dôchodkovom pilieri (myslené ako formu zabezpečenia na starobu)?
Ako ste povedali, tretí pilier je dobrovoľný – každý sa teda môže rozhodnúť sám, či si bude chcieť na dôchodku prilepšiť, alebo sa bude spoliehať na predchádzajúce dva piliere. Aj tento pilier ale má svoje pravidlá a je potrebné rozlišovať medzi doplnkovými dôchodkovými fondmi vytváranými doplnkovými dochodkovými spoločnosťami (DDS, ktoré v súčasnej dobe pokrývajú 3. pilier na Slovensku, v súlade s investičnými pravidlami danými príslušným zákonom o doplnkovom dôchodkovom sporení) a zahraničné otvorené podielové fondy, aké spravuje napríklad skupina Pioneer Investments a ktoré sa riadia iným legislatívným rámcom.
Určite podporujem myšlienku dobrovoľného investovania do otvorených podielových fondov (OPF) – napríklad formou pravidelných investícií. Investori by ale mali mať na pamäti, že investície do podielových listov OPF v sebe obsahujú riziko kolísania aktuálnej hodnoty investovanej čiastky a výnosov z nej a nie je zaručená návratnosť pôvodne investovanej čiastky. Miera očakávaného výnosu súvisí s mierou podstúpeného investičného rizika a skutočný výnos nakoniec nemusí vždy zodpovedať výnosu očakávanému. Napriek tomu na dlhodobejšom horizonte, čo vo väčšine prípadov dôchodkové sporenie alebo investovanie je, to je zaujímavý nástroj ako si v budúcnosti aspoň trošku vylepšiť dôchodok.
5. Medzi málorizikové cenné papiere tvoriace portfólia konzervatívnych fondov sú považované aj štátne dlhopisy. Ako ovplyvní ziskovosť fondov situácia v Grécku, Írsku alebo v Španielsku?
Máte pravdu, že aktuálne s výnimkou Grécka a ďalších krajín PIGS je riziko platobnej neschopnosti v prípade štátu malé, preto sú štátne dlhopisy považované za najbezpečnejšie cenné papiere. Zároveň ale nemusia byť pre investorov až také atraktívne. Naopak firmy, ktoré vydávajú nezaistené dlhopisy, tzv. junk bonds, sa môžu do problémov dostať kedykoľvek a sú preto považované za najrizikovejšie.
Aký vplyv bude mať vývoj v krajinách PIGS na výkonnosť fondov okrem iného závisí od toho, či má daný fond portfolio zainvestované priamo do cenných papierov týchto krajín a akú veľkú časť portfólia tvoria. Z pohľadu rizikovosti, ale aj potenciálnej výkonnosti dlhopisového fondu môže byť veľký rozdiel medzi fondom investujúcim len do štátných dlhopisov a medzi fondom investujúcim aj do firemných dlhopisov, alebo tzv. high yield dlhopisov (s vysokým výnosom). Aj v prípade dlhopisov a dlhopisových fondov platí základné pravidlo, že čím vyšší výnos očakávam, tým vyššie riziko musím byť ochotný podstúpiť. Ak by však v praxi naozaj došlo k tomu, že napríklad Grécko skrachuje, tak by to mohlo čiastočne ovplyvniť aj iné „negrécke“ dlhopisy a závisí do akej miery by boli investori ochotní naďalej požičiavať peniaze iným krajinám, prípadne firmám. Ak by sa totiž výraznejšie zvýšili úrokové sadzby (rizikové prirážky), tak by to mohlo dočasne negatívne ovplyvniť vývoj vo viacerých dlhopisových fondoch a výnosy v nich by nemuselí rásť, prípadne by v takýchto fondoch mohli byť zaznamenané aj negatívne výnosy.
6. Môže podielový fond skrachovať? Čo sa v takej situácii stane s mojimi investovanými prostriedkami?
V histórii už sa objavili prípady tzv. vytunelovania fondov. Išlo najmä o tzv. investičné fondy ešte z čias kupónovej privatizácie, kde tieto fondy fungovali ako klasická akciová spoločnosť a vtedy bola pomerne nedokonalá legislatíva, ktorá takéto niečo bohužiaľ umožnila. V prípade súčasných podielových fondov sa však nedá hovoriť o krachu - skrachovať môže skôr správcovská spoločnosť fondu.
Tu je veľmi dôležité uvedomiť si, že majetok podielového fondu nie je majetkom správcovskej spoločnosti, majetok v podielovom fonde vždy patrí jeho podielnikom. Správcovská spoločnosť rozhoduje o tom, akým spôsobom a kam sa tieto prostriedky zainvestujú. Zjednodušene povedané podielový fond má samostatné účtovníctvo, oddelené od účtovníctva správcovskej spoločnosti a teda ani prípadný krach správcovskej spoločnosti sa investícií vo fonde nijako nedotkne. Keď sa správcovská spoločnosť dostane do ekonomických problémov, s najväčšiou pravdepodobnosťou by ju prevzala iná spoločnosť, ktorá by napríklad premenovala existujúce podielové fondy a pokračovala v ich činnosti, alebo ich zlúčila zo svojimi. Investor by neprišiel o trhovú hodnotu svojej investície ani o likviditu svojich podielových listov.
Navyše portfólio v podielovom fonde je rozložené medzi desiatky až stovky rôznych cenných papierov a teda riziko „krachu“ napríklad všetkých firiem v porfóliu v rovnaký čas je takmer nulové. Toto sú aj dôvody, prečo napríklad na rozdiel o bankových vkladov nemusí byť investícia v podielovom fonde chránená napr. Fondom ochrany vkladov.
Na dodržiavanie príslušných zákonov dohliada Národná banka Slovenska, ktorá zároveň napríklad udeľuje aj licencie správcovským spoločnostiam a preveruje, či správcovská spoločnosť vykonáva svoju činnosť v najlepšom záujme podielnikov. Pri kontrole činnosti samotných podielových fondov vystupuje ešte jedna dôležitá inštitúcia – tzv. depozitár. Je to spravidla silná banka, ktorá dohliada na to, či daný fond nakupuje a spätne predáva cenné papiere v súlade so svojou investičnou stratégiou, definovanou v štatúte, alebo prospekte. Depozitár taktiež kontroluje správnosť výpočtu hodnoty podielového listu.
Ak by mal podielový fond z rôznych dôvodov ukončiť svoju činnosť (napr. že nie je dostatočne veľký, alebo väčšina investorov požiada o spätný odkup) správca odpredá všetky cenné papiere v portfóliu za aktuálnu cenu na burze cenných papierov a vyplatí príslušný podiel každému podielnikovi fondu.
7. Čo robiť v situácii, keď môj fond vykazuje záporné zhodnotenie niekoľko rokov po sebe? Musím aj v takomto období platiť poplatky za správu a vedenie sporiaceho účtu? Akú zodpovednosť má Pioneer Investments v prípade, že fond nezarába?
Záporná výkonnosť fondu môže mať aj objektívne príčiny, ako je napríklad kríza na kapitálových trhoch a rôzne neočakávateľné globálne problémy, ktoré majú vplyv aj na vývoj lokálných trhov/ fondov. Záporná výkonnosť teda ešte automaticky nemusí znamenať neschopnosť správcovskej spoločnosti, respektíve jej portfólio manažérov.
Správcovská spoločnosť sa snaží čo najlepšie investovat peniaze prijaté od investorov, v súlade s prospektom fondu. Preto zamestnává analytikov a portfólio manažérov, ktorí sa pokúšajú „dešifrovať“ trhové signály a odhaliť tie správne investičné príležitosti.
Manažérske poplatky (alebo tiež úplata za správu) klient neplatí priamo pri investícii, sú už zahrnuté v cene podielového listu a platia sa priebežne. Výkonnosť fondu na povinnosť platenia manažérských poplatkov nemá vplyv. Pri otvorených podielových fondoch sa ale investor v prípade dlhodobej nespokojnosti s výsledkami môže kedykoľvek rozhodnúť z fondu vystúpiť a dostane aktuálnu trhovú hodnotu podielového listu.
Pokiaľ ide o poplatky za vedenie účtu – konkrétne v prípade Pioneer Investments nejde o sporiace účty, ale o účty podielnikov, ktoré sú vedené bez poplatkov.
8. Môžu aj dôchodcovia investovať do podielových fondov? Má to ešte význam? Aká je optimálna dĺžka sporenia resp. investovania, aby investícia priniesla zaujímavé zhodnotenie?
Samozrejme môžu, prečo nie, máme aj investorov - dôchodcov. Ak sa nechcú spoliehať iba na penziu od štátu, individuálne investovanie im môže predstavovať dodatočný zdroj príjmov v budúcnosti. Je potrebné si však uvedomiť, že po odchode z aktívneho pracovného života klesá schopnosť vytvárať príjmy a na rozdiel od mladých ľudí dôchodcovia už nevlastnia „produktívny kapitál“ v podobe všetkých budúcich príjmov z produktívnej činnosti (práce).
Zatiaľ čo mladý človek vo veku 25-30 rokov môže pri zostavení investičného portfólia uvažovať aj takmer výhradne o akciách - u dôchodcov je oveľa vyššia potreba ochrany nakumulovaného finančného kapitálu pred prípadnými poklesmi, ktoré občas akciový trh môže priniesť. Preto je na mieste uvažovať o postupnom presúvaní svojho finančného kapitálu do konzervatívnych, napr. dlhopisových fondov.
Ideálne je samozrejme investovať pokiaľ možno pravidelne v menších čiastkach už po celú dobu produktívneho veku. Čím neskôr začneme, tým viac to bude finančne „bolieť“.
9. Výnosnosť konzervatívnych fondov v súčasnosti nie je oveľa vyššia než na termínovaných vkladoch, na ktorých sú finančné prostriedky navyše chránené zákonom o ochrane vkladov. Čo by mohlo byť pre mňa ako investora-sporiteľa rozhodujúcim motivačným prvkom, aby som sa rozhodla pre konzervatívny fond a nie termínovaný vklad?
Pri tvorbe portfólia by mal investor vždy pozerať viaceré faktory a pokúsiť sa nájsť optimálne rozloženie svojich aktív. V prvom rade je to čas. Inak bude vyzerať portfólio zostavené na krátkodobý horizont, napríklad 1 rok a inak na horizont dlhodobý, teda napríklad na 10 alebo 20 rokov.
Dôležité pravidlo znie: „Nedávajme všetky vajíčka do jedného košíka“. Ak by sme napríklad dali všetky svoje peniaze do 1 nehnuteľnosti, a potrebovali by sme peniaze, môže sa stať, že sa tak skoro k peniazom nedostaneme. Musíme vybaviť všetky formality a to nejaký čas trvá. Aby sme mali zase všetky peniaze na bežnom účte v banke, tak tam nebudeme mať vysoký výnos, a ak by daná banka mala problém s vyplácaním vkladov, tak by sme mali prístup k svojim peniazom zablokovaný. Preto je potrebné skombinovať viaceré typy investícií. Neexistuje ideálny model portfólia. Aj najbohatší ľudia na svete majú svoj majetok vhodne rozložený.
Asi najväčšou výhodou takejto diverzifikácie (rozloženia) rizika je to, že rôzne investície nerastú a neklesajú rovnako. Napríklad ak by ceny nehnuteľností klesali, môže (ale nemusí) sa stať, že napríklad ceny zlata, akcií a bankové vklady budú rásť. Takto sa v danom čase zníži strata z jednej investície tým, že iné investície budú v zisku. Ideálne je skombinovať také investície, ktoré sú na sebe čo najviac nezávislé (t.j. aby pokles cien jednej investície v čo najmenšej miere ovplyvnil pokles cien inej investície).
Príklad rozloženia investície (čím vyššie riziko, tým dlhší čas):
- Na bežné výdavky: peniaze doma, bežné účty, termínovaný účet, peňažné fondy, apod.
- Strednodobé investície: termínované vklady, dlhopisové fondy, stavebné sporenie, akciové fondy, apod.
- Dlhodobé investície, dôchodok: akcie, akciové fondy, nehnuteľnosti, životné poistenie, doplnkové dôchodkové poistenie, komoditné fondy, apod.
Keďže skupina Pioneer Investments je správcom podielových fondov - na záver si dovolím stručnú rekapituláciu hlavných výhod a rizík spojených s investovaním práve do fondov:
- + výhodou investície do fondov je možnosť investovania už od malých čiastok (napr. pravidelne od 30 EUR)
- + široký výber investičných stratégií a zostavenia portfólia podľa cieľov a povahy klienta
- + kontrola činností podielových fondov zo strany depozitára (nezávislá banka) a dohľad Národnej banky Slovenska.
- + výhodou je, že podielový fond má už v sebe zahrnuté portfólio cenných papierov, kde sa riziko rozkladá a investor nemusí sám rozhodovať, ktoré akcie a ktoré dlhopisy si nakúpi. Bežné portfólio má 50 – 200 rôznych cenných papierov, čo je pre typického investora, ktorý nakupuje samostatne, len ťažko dosiahnuteľné.
- + nespornou výhodou podielových fondov je tiež fakt, že každý deň presne viete, akú hodnotu má vaša investícia a v prípade spätného predaja (redemácie) máte peniaze pri otvorených podielových fondoch bez zbytočného odkladu (spravidla niekoľko dní) na svojom účte.
- nevýhodou je, že investícia do podielových fondov môže v čase kolísať. Toto riziko závisí hlavne od typu zvoleného fondu.Klient si môže zvoliť od veľmi konzervatívnych až po veľmi rizikové podielové fondy, v súlade so svojím rizikovým profilom podielové fondy nevedia „garantovať“ dopredu žiaden výnos. Výnos závisí od situácie na finančných trhoch, od výšky úrokových sadzieb centrálnych bánk, vývoja menových kurzov, zisku firiem v danom regióne, od politickej situácie a stability, atď...
Tým, že na Slovensku sú stovky podielových fondov je ťažké sa medzi nimi orientovať a nájst si „ten pravý“. Poradiť pri volbe optimálnej stratégie by klientovi mohol skúsený finančný sprostredkovateľ alebo bankár.
Asi každý investor si želá takú investíciu, ktorá má výnos čo najvyšší, riziko čo najnižšie (aby nenastala celková strata vkladu, alebo dočasný výrazný pokles ceny investície) a takú likviditu, ktorá mu v prípade potreby umožní nakladať so svojimi peniazmi čo najoperatívnejšie. .
Keďže ideálna investícia neexistuje, musíme sa nakoniec zmieriť s určitým kompromisom a zvoliť si, ktorý z nasledujúcich parametrov: výnos – riziko – likvidita bude pre nás ako pre investora v danom čase najdôležitejší.
Pri zostavovaní investičného portfóliá je teda vždy potrebné zvážiť na aký účel a na akú dlhú dobu chceme svoje peniaze investovať a aké riziko sme ochotní podstúpiť, resp. aký výnos očakávame.
Ďakujem za rozhovor,
Miroslava Hrášková