Keď odhliadneme od depozitných vkladov v bankách a nástrojov peňažného trhu, vrátane fondov peňažného trhu – za konzervatívne aktíva sú všeobecne považované aj fondy dlhopisové.
Sú ale všetky dlhopisové fondy naozaj také konzervatívne?
Niektoré menej, niektoré viac. Je potrebné si uvedomiť, že aj investície do dlhopisových fondov predstavujú určité riziká, ktoré môžu výnosový potenciál a mieru rizikovosti fondu ovplyvniť. Okrem manažérských schopností správcu fondu totiž napríklad veľmi záleží na tom, do akého typu dlhopisov a s akou dĺžkou splatnosti je zainvestované portfólio fondu.
Dobrá správa je, že dlhopisový fond zvyčajne investuje rádovo do desiatok titulov, čo výrazne znižuje celkové riziko individuálného nesplatenia, alebo “krachu“ niektorého z dlhopisov v portfoliu. Napriek tomu ale stále zostávajú riziká, s ktorými sa v prípade dlhopisovej investície budeme stretávať.
Medzi tie najzákladnejšie patrí riziko úrokových sadzieb. Tu platí, že keď úrokové sadzby rastú, ceny skôr nakúpených dlhopisov zvyčajne klesajú a opačne, pričom čím dlhšia je splatnosť (maturita) dlhopisu, tým väčší je vplyv zmien v úrokových sadzbách. Vzhľadom na to, že tak ako rastú sadzby, bývajú nové dlhopisy vydávané s vyšším výnosovým kupónom, tie „staré” strácajú na atraktivite pre investorov a ich cena klesá.
Ďalším typom rizika pri dlhopisoch je riziko inflačné. Prevažná väčšina dlhopisov vypláca totiž fixný úrok. Preto má rastúca inflácia negatívny vplyv na reálnu cenu dlhopisu. Naopak v prípade deflácie cena dlhopisu rastie.
Tiež nesmieme zabúdať na menové riziko v prípade dlhopisov vydaných v zahraničnej mene. Pohyb kurzu zahraničnej meny voči domácej mene je veľmi ťažko predpovedatelný a ľahko sa môže stať, že znehodnotenie meny vymaže všetky zisky, ktoré investícia priniesla. V prípade eurových dlhopisov majú slovenskí investori výhodu - prijatie eura umožnilo nakupovať európske dlhopisy väčšinou bez menového rizika.
Rozdiel medzi fondami investujúcimi do štátnych dlhopisov a fondami investujúcimi do firemných dlhopisov
Posledným, ale rozhodne nemenej dôležitým rizikom je kreditné riziko. Z pohľadu rizikovosti, ale aj potenciálnej výkonnosti dlhopisového fondu môže byť veľký rozdiel medzi fondom investujúcim len do štátných dlhopisov a medzi fondom investujúcim do firemných dlhopisov, alebo tzv. high yield dlhopisov (s vysokým výnosom).
Prečo? Ak sa emitent dlhopisu dostane do problémov, úrokové platby môžu meškať. V krajnom prípade môže prísť ku krachu a vtedy investor nielenže nedostane úrok, ale nemusí byť splatená ani istina. Riziko platobnej neschopnosti v prípade štátu je malé, preto sú štátne dlhopisy považované za najbezpečnejšie (zabudnime teraz na Grécko a ostatné krajiny PIGS, ktoré sú aktuálnou výnimkou potvrdzujúcou pravidlo). Zároveň ale nemusia byť pre investorov až také atraktívne. Naopak firmy, ktoré vydávajú nezaistené dlhopisy, tzv. junk bonds, sa môžu do problémov dostať kedykoľvek a sú preto považované za najrizikovejšie.
Pomôcť pri hodnotení kvalít emitenta môžu ratingové agentúry, ako je napríklad Moody’s alebo Standard & Poor's:
| Moody’s | Standard & Poor's | Definícia |
---|
Investičná skupina | Aaa | AAA | Najvyššia kvalita, nízky stupeň rizika |
Aa1, Aa2, Aa3 | AA | Vysoká kvalita, trochu vyššie riziko |
A1, A2, A3 | A | Kvalitné, možný vplyv ekonomiky |
Baa1, Baa2, Baa3 | BBB | Stred, teraz spĺňa podmienky |
Špekulatívna skupina | Ba1, Ba2, Ba3 | BB | Citlivosť na zmeny v ekonomike |
B1, B2, B3 | B | Vysoké kreditné riziko |
Caa1, Caa2, Caa3 | CCC | Veľmi vysoké kreditné riziko |
Ca | CC | Vysoko špekulatívny dlhopis |
Riziko nesplatenia dlhopisu vs. výnosNapríklad ak by sme investovali do 2-ročných nemeckých štátnych dlhopisov, riziko ich nesplatenia je veľmi blízke nule ale tomu zodpovedá aj ich aktuálny výnos na úrovni cca 1,7% p.a. Ak by sme chceli vyšší výnos, tak si môžeme na trhu kúpiť napríklad aj štátny dlhopis Grécka, ktoré je podľa viacerých odborníkov na pokraji bankrotu, avšak ich dlhopisy majú výnos viac ako 24% p.a. Ak by Grécko do 2 rokov neskrachovalo, dostal by investor nadštandardne vysoký výnos. Ak by však Grécko v priebehu toho obdobia skrachovalo, investor by nemusel dostať naspäť celú investovanú istinu, prípadne by sa k nej dopracoval za oveľa dlhšie obdobie (tzv. reštrukturalizácia dlhu). Podobné pravidlá pre riziko vs. výnos platí aj pre firemné dlhopisy.
Čo z toho všetkého vyplýva pre investorov? Aj v prípade dlhopisov a dlhopisových fondov platí základné pravidlo, že čím vyšší výnos očakávam, tým vyššie riziko musím byť ochotný podstúpiť. Dodržiavanie investičnej disciplíny je pri investovaní tiež dôležitým pravidlom a nemalo by sa vztahovať len na rizikové aktívá (jako sú napr. akciové fondy), ale aj na tie konzervatívne.
Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Pioneer Investments