Oba vystihujú určitú sezónnosť akciových trhov a rozhodne nie sú založené len na predsudkoch.
Za posledných 50 rokov je priemerná mesačná výkonnosť indexu Standard&Poors 500 v období októbra až apríli 1,05 %, zatiaľ čo v období od mája až do septembra len 0,03 %, anualizované teda viac než 19 % oproti samotným 0,36 %. Všetko zhodnotenie akciových trhov za posledných 50 rokov tak fakticky vyprodukovali trhy medzi októbrom až aprílom!
Nájsť dôvody takto rozličných výkonností v priebehu roku je pomerne zložité, ak je to vôbec možné, pretože trhy pochopiteľne nie sú opvlyvňované každý rok rovnakými sezónnymi vplyvmi.
„Najsezónnejším“ faktorom tak sú skôr toky peňazí. Množstvo inštitucionálnych investorov dostáva voľné prostriedky v prvom štvrťroku, i bežní retailoví investori majú viac hotovosti na začiatku roku, kedy zaplatili vianočné darčeky a dostali odmeny za predchádzajúci rok. Ku koncu roku sa zase inštitucionálny investori snažia dohnať výkonnosť a aj vďaka nižšej likvidite v závere roku môžu ceny priaznivo ovplyvniť.
Takže odporúčanie by na prvý pohľad malo byť jasné - všetko predajte, chodťe na dovolenku a vrátťe sa na konci septembra. Bohužiaľ problém je, že sa jedná len o dlhodobé priemery. Za posledných dvadsať rokov naopak dokonca v šiestich prípadoch bola výkonnosť cez leto vyššia než v období október až apríl. Navyše z dlhodobého pohľadu sú práve nákupy v období máj až november tými najvýhodnejšími - kupujete vlastne budúci rast s diskontom. A tak napriek tomu, že reč štatistiky je úplne jasná, to čo platí pre makléra, ktorý je veľmi krátkodobým investorom (či skôr špekulantom) nemusí platiť pre investorov dlhodobo.