Zdroj: Archív Canva
Slováci si myslia, že sú investične gramotní, ale nie je to pravda. Podľa najnovšieho prieskumu Index investičnej gramotnosti pre Portu Slováci veľmi slabo rozumejú investovaniu a najmä komplexným témam, ktoré s ním súvisia. Zároveň si myslia, že investovaniu rozumejú, no skupiny, ktoré majú pri investovaní najmenej sebavedomia, sú na tom s vedomosťami najlepšie. Veľká časť Slovákov totálne kašle na svoj budúci dôchodok a tak môžu byť v starobe veľmi nemilo prekvapení. Čo je ale najhoršie, je fakt, že tento stav sa z roka na rok zhoršuje.
„Na rozdiel od Česka, kde minulé roky sprevádzané vysokou infláciou poslúžili ako impulz pre vzdelávanie v oblasti financií a sledovali sme počas nich rast záujmu o investovanie, na Slovensku je vývoj investičnej gramotnosti nezávislý na makroekonomických javoch,“ upozorňuje Martin Luňáček, výkonný riaditeľ Portu.
Slovenská investičná gramotnosť zaznamenala alarmujúci pokles, ktorý pokračuje už druhý rok za sebou. Index investičnej gramotnosti Slovákov klesol na hodnotu 94,4 bodu, čo predstavuje medziročný prepad o 4,7 bodu a najnižšiu úroveň od začiatku merania v roku 2021. Hoci aj v Česku došlo k poklesu, jeho úroveň investičných znalostí s indexom 108,7 bodu zostáva výrazne vyššia. Tento rozdiel potvrdzuje, že slovenská populácia zaostáva nielen v absolútnych číslach, ale aj v schopnosti prispôsobovať sa finančným výzvam.
Prieskum ukázal, že najväčšie problémy s investičnou gramotnosťou majú Slováci vo veku 36 – 44 rokov, ktorí dosiahli iba 87,7 bodu, čo predstavuje výrazný pokles oproti predchádzajúcemu roku. Naopak, staršia generácia vo veku 54 – 65 rokov dosiahla lepšie výsledky so skóre 105,2 bodu. Mierne zlepšenie zaznamenali aj najmladší respondenti (18 – 26 rokov), no ich úroveň stále zaostáva za staršími Slovákmi aj mladými Čechmi, ktorí ich predstihli o 24,6 bodu.
Odborníci pripisujú tieto výsledky nedostatkom vo finančnom vzdelávaní. „Mladí ľudia musia dnes čeliť zložitým finančným rozhodnutiam, napríklad pri plánovaní bývania, splácaní študentských pôžičiek či investovaní. Ich znalosti v oblastiach, ako sú menové kurzy, zložené úročenie alebo diverzifikácia, sú na kriticky nízkej úrovni. Toto je dôsledok nedostatočnej podpory vo vzdelávacom systéme. Výučba finančnej gramotnosti sa nezameriava na praktické situácie, ktoré by mohli mladým pomôcť v reálnom živote,“ zdôrazňuje Anetta Čaplánová z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Ďalšie kalkulačky
Rozdiely medzi pohlaviami zostávajú výrazné. Muži dosiahli priemerné skóre 106,5 bodu, ženy len 82,5 bodu. Tento rozdiel nie je spôsobený iba rozdielnymi znalosťami, ale aj sebavedomím, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri investičných rozhodnutiach.
Z hľadiska regiónov dosahuje najlepšie výsledky Bratislavský kraj s indexom 113,1 bodu. Celkovo platí, že čím väčšia obec, tým vyššia je investičná gramotnosť. Nadpriemerné výsledky zaznamenali respondenti z miest s viac ako 20-tisíc obyvateľmi (97,3 bodu) a najmä z miest nad 100-tisíc obyvateľov (113,6 bodu). „Za týmto výsledkom stojí vyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v Bratislave a veľkých mestách,“ vysvetľuje Marek Malina, analytik Portu.
Alarmujúcim zistením je aj fakt, že čím menej toho o investovaní vieme, tým viac sme sebavedomejší a presvedčení, že vieme všetko. Platí, že ľudia, ktorí sa považujú za skúsených investorov, vykázali nižšiu úroveň vedomostí než tí s menším sebavedomím. Najmenej vo svoje schopnosti verí najstaršia veková skupina, ktorá ale dosiahla najlepšie výsledky. „Ide o nebezpečný jav, keďže vysoké sebavedomie v kombinácii s nízkou úrovňou vedomostí môže viesť k chybám pri zhodnocovaní peňazí. Ľudia, ktorí majú o svojej finančnej gramotnosti horšiu mienku, sa totiž skôr poradia s odborníkmi než niekto, kto si o sebe mylne myslí, že problematiku zvláda,“ upozorňuje Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Ženy si v investovaní veria menej než muži, rozdiely v sebavedomí sa ale zmenšujú. „Dlhodobý trend poukazuje na to, že už čoskoro sa úroveň znalostí žien a mužov môže v oblasti investovania vyrovnať. Hoci sa Index investičnej gramotnosti žien tento rok znížil, trend predchádzajúcich rokov bol opačný, pričom v prípade mužov sa index každým rokom znižuje, “ upozorňuje Eva Sadovská.
Tri štvrtiny Slovákov rozumejú základným pojmom ako inflácia alebo rozdiel medzi sporením a investovaním. Pri zložitejších témach, akými sú menové kurzy či zložené úročenie, však zaostávajú.
„Nepochopenie princípu zloženého úročenia pritom znamená, že ľudia môžu mať problémy nielen pri porozumení zhodnocovania vkladov, ale ťažkosti im môže robiť aj pochopenie splátok úverov. V rovnomerných rovnakých splátkach sa totiž mení pomer úrokov k splácanej istine úveru. To by mali vedieť najmä mladí ľudia, ktorí majú alebo budú mať hypotéku na bývanie. Ďalšou oblasťou je schopnosť vypočítať reálnu hodnotu budúcich úspor. Túto problematiku často neovládajú ani samotní pedagógovia vyučujúci finančnú gramotnosť na stredných školách,“ upozorňuje Ľuboš Pavelka, nezávislý ekonóm s dlhoročnou bankovou a pedagogickou praxou na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Nízka investičná gramotnosť Slovákov spôsobuje, že mnohí z nich môžu v budúcnosti čeliť problémom so svojím finančným zabezpečením na dôchodok. Prieskum ukázal, že väčšina ľudí očakáva dôchodok vo výške, ktorá je výrazne vyššia ako realita. Len 13 % respondentov by bolo spokojných s dôchodkom v intervale 400 až 800 eur, zatiaľ čo viac ako polovica si želá penziu vo výške 801 až 1200 eur. Avšak priemerný starobný dôchodok na Slovensku bol podľa údajov Sociálnej poisťovne k novembru 2024 len 682,67 eura mesačne.
Problém nastáva hlavne u tých, ktorí si na dôchodok vôbec nešetria. Podľa prieskumu tak nerobí viac ako 30 % Slovákov, čo môže mať vážne dôsledky. Ako upozorňuje dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela Michal Mešťan, mnohí dôchodcovia sa budú musieť spoliehať výlučne na štát a vystačiť si s minimálnym dôchodkom. Tento problém je ešte vypuklejší medzi živnostníkmi, z ktorých 28,6 % si nič neodkladá na starobu. Navyše, niektorí živnostníci neplatia ani dôchodkové odvody, čo im v budúcnosti môže zaručiť iba minimálne finančné zabezpečenie.
Necelých 13 % respondentov v prieskume uviedlo, že ak by budúci mesiac mali odísť na penziu, stačilo by im, aby sa jej výška pohybovala v intervale 400 až 800 eur. Vyše polovica opýtaných by chcela penziu v rozmedzí 801 až 1200 eur. Priemerná výška starobného dôchodku však bola na Slovensku podľa údajov Sociálnej poisťovne 682,67 eura mesačne (údaj k novembru 2024).
„Mnohým sa môže reálne stať, že si na dôchodku budú musieť vystačiť s výrazne nižším príjmom, než reálne dostanú. To platí za predpokladu, že si sami na starobu nič neodložia a budú sa spoliehať iba na štát. Takýchto ľudí, ktorí si neodkladajú nič, je podľa prieskumu vyše 30 %. Platí to i pre živnostníkov, z ktorých 28,6 % uviedlo, že si momentálne na starobu nešetria. Ide pritom o ľudí, ktorí si aj podľa zistenia Najvyššieho kontrolného úradu platia minimálne penzijné odvody a preto im hrozí, že budú odkázaní na minimálny dôchodok, “ upozorňuje Michal Mešťan, dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela
Ďalšou komplikáciou je nízka suma, ktorú si Slováci pravidelne odkladajú. Ak si začnú šetriť neskoro alebo odkladajú malé sumy, môžu byť nepripravení na infláciu a jej dopady. Ak by napríklad priemerná inflácia za 20 rokov predstavovala 3,5 % ročne, 100 eur dôchodkovej renty by malo o 20 rokov kúpnu silu len približne 50 eur.
„Ak by priemerná inflácia za obdobie 20 ročného sporenia predstavovala 3,50 % ročne, mala by dôchodková renta vo výške 100 eur o 20 rokov kúpnu silu v dnešných cenách iba 50,25 eura. K negatívnemu postoju ekonomicky aktívneho obyvateľstva k dôchodkovému sporeniu a nízkym sumám pravidelných príspevkov platených daňovníkmi prispieva aj štát, tým že poskytuje absolútne nedostatočné daňové stimuly pre dobrovoľné sporenie v 3. pilieri (doplnkové dôchodkové sporenie). Pokiaľ dôchodkový sporiteľ v ČR si môže odpočítať z daňového základu v ročnom zúčtovaní dane z príjmu v prepočte až 2000 eur, u nás je to iba 180 eur,“ upozorňuje Ľuboš Pavelka.
Dobrou správou však je, že s dostatočne skorým začiatkom sporenia si Slováci môžu zabezpečiť slušný dôchodok aj s nízkymi mesačnými príspevkami. Pri ročnom zhodnotení vo výške 8 % si napríklad na 24 000 eur stačí odkladať len 41 eur mesačne počas 20 rokov. Pri dlhšom horizonte 30 rokov je potrebná suma len 16 eur mesačne, čo dokazuje silu zloženého úročenia, ktorému však podľa Michala Mešťana väčšina Slovákov nerozumie.
Okrem financií je dôležitým faktorom aj zdravie. Hoci sa vek dožitia predlžuje, mnohí ľudia odchádzajú na dôchodok s podlomeným zdravím, čo obmedzuje ich možnosti privyrobiť si. Podľa Eurostatu sa u Slovákov počet rokov života v zdraví zvýšil z 52,2 rokov v roku 2011 na 57,3 roka v roku 2022, no Slovensko sa stále nachádza medzi krajinami s najnižším počtom zdravých rokov života v EÚ.
Práve kombinácia zdravotných problémov a dlhovekosti je rizikom, ktoré nemožno podceňovať. Zdravotné komplikácie totiž nielenže môžu zvýšiť výdavky, ale aj obmedziť schopnosť zarobiť si na dôchodku. Preto odborníci, ako napríklad analytička Eva Sadovská, odporúčajú začať s budovaním finančnej rezervy čo najskôr. „Faktor zdravia v kombinácii s dlhovekosťou netreba podceňovať. Zdravotné komplikácie nám môžu nielenže sťažiť až znemožniť možnosť si na penzii privyrábať, no vytvárajú aj riziko zvýšených výdavkov. Preto je potrebné s budovaním finančnej rezervy začať čím skôr a neodkladať to,“ dodáva Eva Sadovská.
Redakcia
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
