Rozhovor s Karolom Piovarcsym, riaditeľom Saxo Bank Praha o význame Eurovalu, možnom páde eura a dopade prípadných spoločných dlhopisov EÚ na Slovensko.
Aká je charakteristika Eurovalu, na čo má slúžiť a o akej sume sa hovorí?
Euroval má slúžiť ako tzv. finančný vankúš pre krajiny Eurozóny, pomocou ktorého sa má garantovať finančná pomoc jednotlivým krajinám EU a to spôsobom nákupov statných dlhopisov alebo priamej pomoci určitým sektorom hospodárstva (napr. bankám). Zatiaľ sa hovorí o celkovej sume zhruba 750 mld. EUR. V súčasnosti sa na skladbe Eurovalu podieľajú jednotlivé štáty pomocou garancie určitých príspevkov z rozpočtu, no pre budúcnosť sa nevylučujú aj ostatné, najmä privátne zdroje.
V ostatnej dobe sa špekuluje o tom, či treba Euroval navýšiť. Trhy si myslia, že áno; šéf Eurovalu si myslí, že netreba. Ako to vidíte vy?
Z krátkodobého hľadiska zvýšenie celkovej sumy pomoci Eurovalu pôsobí upokojujúco na finančné trhy a teda prispieva k zvýšeniu dôvery voči spoločnej mene EUR, ako aj voči jednotlivým dlhopisom či akciám. Z dlhodobého hľadiska však ide o prenášanie rizika medzi jednotlivými krajinami EU a teda otvára to priestor pre záchranu zle hospodáriacich štátov. Je preto otázne, či by daňoví poplatníci jednotlivých štátov mali platiť za nezodpovedné správanie určitých EU politikov.
Ako je na tom momentálne Španielsko. Je reálna jeho žiadosť o pomoc?
Španielsko je jednou z krajín PIIG a teda krajín so zvýšeným rizikom neschopnosti štátu splácať svoje dlhy. Keď si porovnáme jednotlivé krajiny s ohľadom na rozdiely v CDS, teda poistenia naviazanom na štátne dlhopisy, tak Španielsko si musí platiť za toto poistenie 3-násobne viac ako Slovensko a je veľmi blízko ku krajine, akou je napr. Maďarsko či Portugalsko. Je preto reálne, že ak sa svetové hospodárstvo vráti ku krízovým scenárom, Španielsko bude musieť požiadať o pomoc.
Podľa niektorých ohlasov môže žiadosť Španielska spôsobiť dokonca pád eura. Je to pravdepodobné?
Otázka pádu EUR je príliš predčasná. Samozrejme, takúto situáciu úplne vylúčiť nemôžeme, ale keď si zoberieme do úvahy vynaložené prostriedky, čas a snahu Európanov spolu s historickým úspechom, v ktorom sa momentálne EU nachádza, o páde EURa zatiaľ nikto neuvažuje. Išlo by totižto o veľmi finančne náročnú operáciu sprevádzanú do veľkej miery so zánikom EU ako takej. Vylúčenie niektorého štátu z Eurozóny by predstavovalo určite menej nákladné a menej deštruktívne riešenie.
Platnosť Eurovalu končí v roku 2013. Eurozóna hľadá systém, ktorý ho nahradí. Zvažuje aj spoločné dlhopisy. Boli by takéto dlhopisy na trhu atraktívne? Čo by to znamenalo pre Slovensko (predraženie, zlacnenie požičiavania)? Prečo proti nim protestuje najmä Nemecko?
Neočakávame, že riziká, ktoré táto hospodárska kríza prináša sme schopní v EU alebo vo svete vyriešiť do roku 2013 a teda ďalšie riešenia budú nevyhnutné. Z pohľadu fungovania EU ako celku by šlo o logicky krok, kde by zahraniční investori vnímali trh EU dlhopisov ako jednotný. Podobne, ako dnes chápeme dlhopisy USA, kde neriešime situáciu v jednotlivých štátoch, ako je napr. Montana či Kalifornia. Samozrejme, takýto krok by však vzájomne prepojil EU finančný systém ešte viac, kedy by nastúpila jednoduchá teória priemeru, a teda štáty s dnešným vysokým ratingom a nižšou úrokovou prirážkou statných dlhopisov by boli znevýhodnené a naopak, štáty, ktorých rating je dnes veľmi slabý a ktoré si dnes musia požičiavať aj za viac ako 7 %, by boli zvýhodnené. Inými slovami, či už Nemecko, tak aj Slovensko z dnešného pohľadu by spoločnými dlhopismi boli cenovo znevýhodnené. Z pohľadu ekonomickej udržateľnosti EU, by však mohlo dôjsť k harmonizácii hospodárstva a teda k určitej eliminácii nezodpovedných politikov.