Veštec z Omahy
Na prvom mieste je skutočne ťažké uviesť niekoho iného ako „Veštca z Omahy“, Warrena Buffetta.
Z chlapca, ktorý investoval na trhoch už vo veku jedenásť rokov, sa stala legenda pravidelne sa objavujúca na najvyšších priečkach rebríčka najbohatších ľudí na svete časopisu Forbes. Po tom, čo prevzal upadajúcu textilnú spoločnosť Berkshire Hathaway, sa z nej stala medzinárodná spoločnosť pôsobiaca v mnohých rôznych oblastiach.
Na začiatku, v roku 1962, bola hodnota akcie tejto spoločnosti tri - štyri doláre, v nedávnej minulosti presiahla hranicu 150 000 dolárov! Jeden dolár investovaný v roku 1962 má tak v súčasnosti hodnotu okolo štyroch tisíc dolárov. S&P 500 index, ktorý najlepšie odzrkadľuje výkonnosť amerických akciových trhov, dokázal percentuálne prekonať Buffettov Berkshire Hathaway len päť krát od roku 1965. Ostatných štyridsať krát mal navrch Buffett. A to je rekord, ku ktorému sa do dnešných dní nikto nepriblížil.
Ľudskú stránku preukázal v roku 2006, kedy venoval nadácii Melindy a Billa Gatesa 85% svojho majetku, čo v danej dobe predstavovalo takmer 30 miliárd dolárov a išlo o najväčší charitatívny dar v histórii.
Muž, ktorý položil na kolená Bank of England
Tento zoznam by nebol úplný bez spomenutia „Muža, ktorý položil na kolená Bank of England“. Nie je ním nikto iný ako filantrop George Soros.
Muž, ktorý začínal ako čašník a vrátnik na železnici. Základným zdrojom jeho bohatstva je Quantum Fond, ktorý založil v roku 1970 spolu s Jimom Rogersom. Na tento zoznam sa dostal najmä vďaka bezprecedentnej menovej špekulácii v roku 1992. Napriek tomu, že britská libra mala v tej dobe stály kurz udržiavaný britskou centrálnou bankou, vstúpil do masívnej short pozície v hodnote desiatich miliárd dolárov v očakávaní, že nadhodnotená britská libra sa neudrží. A to sa aj nakoniec stalo.
Ani vďaka viacerým intervenciám zo strany Bank of England sa pád libry nedal zastaviť a Soros si v priebehu pár dní pripísal zisk viac ako dve miliardy dolárov. Odvtedy koluje na trhoch fáma, že má do Británie vstup zakázaný.
Zarobiť sa dá, aj keď burza padá
Ďalším významným menom v našom zozname je Paul Tudor Jones II, zakladateľ jedného z najväčších hedge fondov na svete, Tudor Investment Corporation.
Kľúčovým momentom v jeho kariére, ktorý ho katapultoval do „Siene slávy investorov“, bol pád burzy v roku 1987, kedy Dow Jones Index padol o viac ako 500 bodov za jeden deň. Vďaka veľkým short pozíciám sa mu podarilo v daný jeden deň strojnásobiť hodnotu ním spravovaných peňazí. Na základe tejto udalosti vznikol dokument Trader: The Documentary, v ktorom Tudor Jones popisuje svoju stratégiu, na základe ktorej predpovedal pád burzy. Existuje len veľmi málo kópií tohto dokumentu a je veľmi cenený najmä medzi obchodníkmi na burze.
Muž, ktorý za jeden deň zarobil 3,7 miliárdy dolárov
Na svete je do dnešného dňa iba jeden človek, ktorému sa v priebehu jedného roka podarilo zarobiť 3,7 miliardy dolárov. Tým človekom je John Paulson.
Takýto výsledok dosiahol dokonca v roku, ktorý sa stal pre mnohých jeho kolegov doslova likvidačným, a síce v kríze vrcholiacom roku 2007. Vďaka stávke proti realitnej bubline na amerických trhoch dosiahla jeho spoločnosť Paulson and Company dych zastavujúci zisk v hodnote 15 miliárd dolárov! Na tejto operácii nezarobil iba on, ale všetci, ktorý investovali do jeho fondov. Credit Fund I sa zhodnotil o 590 percent, Credit Fund II o 353 percent v danom roku. Ak by ste v roku 2007 investovali čo i len stovku dolárov do každého z nich, na konci roku by ste zbohatli o slušných 1143 dolárov.
Trhový špekulant Jesse
Posledným spomenutým investorom, pre ktorého by sa viac hodilo označenie trhový špekulant, je Jesse Livermore.
Z chlapca, ktorý utiekol od rodičov, aby sa vyhol farmárskemu životu, sa stala burzová legenda prvej polovice minulého storočia. Zarábať s akciami začal už v pätnástich rokoch v takzvaných bucket shop – zariadeniach, ktoré prijímali stávky o pohybe ceny akcií. Darilo sa mu v nich natoľko, že ho z nich vykázali nadobro a tak začal obchodovať na samotnej burze.
Je známy najmä tým, že počas života niekoľkokrát zarobil milióny dolárov a v zapätí ich dokázal stratiť. Jeho najlepšie obchody sa udiali práve počas burzových krachov v rokoch 1907 a 1929. Pri tom prvom zarobil tri milióny dolárov. Pri tom druhom, ktorý odštartoval svetovú hospodársku krízu a takmer všetci účastníci trhov na ňom stratili, dokonca na tú dobu neuveriteľných 100 miliónov dolárov. Verný svojej povesti, obidva nadmerné zisky v priebehu nasledujúcich rokov stratil v nevýhodných špekuláciách. Jeho život obchodníka sa stal námetom pre jednu z najlepších knižiek o Wall Street a investovaní, Spomienky burzového operátora (Reminiscences of Stock Operator, Edwin Lefevre, 1923). V roku 1940, pod vplyvom dlhoročných depresií, nakoniec spáchal samovraždu.