Na snímke predseda vlády SR Robert Fico
Štát potrebuje peniaze na svoje výdavky a tak si ich ide požičať priamo od občanov prostredníctvom dlhopisov. Portál Aktuality.sk informuje, že emisia týchto dlhopisov je doslova za rohom. Bližšie informácie o nich prinesie Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) na konferencii 10. októbra.
Štát potrebuje konsolidovať a napĺňať štátnu kasu, no doterajší obsah konsolidačného balíčka naznačuje, že pôjde cestou navyšovania príjmov a nie okresávania výdavkov. Dôchodcovia dostanú 13. dôchodok, ministri a premiér vyšší plat, prípadne rovno doživotnú rentu, nehovoriac o tisíckach príspevkov, ktoré v tomto a najmä budúcom roku čaká zvýšenie. Slovenská vláda si tak musí požičiavať a jednou z ciest je urobiť to priamo na domácom trhu.
Premiér Robert Fico ešte na jar tohto roka naznačil, že vláda plánuje „mobilizáciu“ týchto zdrojov, aby ich udržala v krajine, hoci vtedy nešpecifikoval konkrétne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa. Napriek tomu, že ide o veľké sumy – Slováci majú v bankách uložených viac ako 47 miliárd eur – vláda nemôže tieto peniaze len tak prevziať a použiť.
Minister financií Ladislav Kamenický neskôr priblížil, že táto mobilizácia prostriedkov by sa mala udiať vo forme vydania retailových dlhopisov.
„Ak majú (Slováci) na bežnom účte pol percenta, alebo ešte menej, na termínovanom vklade majú jedno percento a štát dá, povedzme, trojpercentný úrok a my si teraz požičiavame napríklad za 3,7 %, tak je to nielen výhodné pre štát, ale je to výhodné pre ľudí,“ povedal vtedy minister.
je fakt, že Slováci veľakrát „sušia“ peniaze na bežných alebo sporiacich účtoch a peniaze takýmto spôsobom len strácajú na hodnote. Takto by „zdvihli zadok“ a šli by financovať chod štátu. Pre ľudí by predstavovali formu investície. Boli by však štátne dlhopisy tým pravým produktom?
Nie je zatiaľ jasné, s akým úrokom by mali byť dlhopisy vydávané, ani to, akú budú mať podobu. Minister však naznačil, že budú mať výnos medzi 3-4 percentami ročne. To môže byť v čase nízkej inflácie zaujímavý výnos.
Budú tieto štátne dlhopisy výhodnou investíciou? To je dnes veľmi ťažké odhadnúť. V prvom rade treba povedať, že štátne dlhopisy sú konzervatívnou investíciou, kde investor ide do nízkeho rizika, no výnosy nie sú veľmi zaujímavé. Ak hľadáte vyššie zhodnotenie, tento typ investície by vám žiadny poradca neodporúčal, maximálne tak na diverzifikáciu portfólia.
Inflácia sa v súčasnosti hýbe okolo dvoch až troch percent, no to sa môže kedykoľvek zmeniť. Pri vyššej inflácii, akú sme zažili v uplynulých mesiacoch, je výnos 3 až 4 % veľmi nízky.
Úspech emisie dlhopisov bude tiež závisieť na tom, či Slováci veria vláde, alebo nie. Vo Švédsku, kde má miestna vláda maximálnu dôveru a korupcia je tam neslušným slovom, je vydávanie retailových štátnych dlhopisov bežné. Švédi ich považujú za atraktívnu, štátom krytú investíciu. Aj keď výnosy z týchto dlhopisov môžu byť nižšie v porovnaní s rizikovejšími investíciami, ponúkajú stabilný a predvídateľný príjem. V čase ekonomickej neistoty môžu byť preto veľmi atraktívne. Švédska vláda ponúka aj inflačne viazané dlhopisy, ktoré chránia investície pred infláciou, čo je dôležité v súčasnom ekonomickom prostredí, kde inflácia môže byť problémom.
Po totálny epic fail vo vydávaní štátnych retailových dlhopisov nemusíme chodiť veľmi ďaleko. V roku 1998 ich vydala vláda Vladimíra Mečiara v objeme 2 miliardy slovenských korún. Vtedajší premiér emisiu pokazil už na začiatku, keď vyhlásil, že dlhopisy sú vlastne len práčkou na špinavé peniaze. „Tieto štátne dlhopisy môže kúpiť každý, aj ten, kto má peniaze načierno schované a nevie ich zdaniť. Teraz mu týmto dávame šancu,“ povedal Mečiar vtedy s tým, že štát nebude zaujímať, kde na to daný človek vzal peniaze.
„Som presvedčený, že to bude produkt budúcnosti," povedal k tomu v tom čase minister financií Miroslav Maxon. Denník SME vtedy uvádzal, že dlhopisy ponúkali výnos 17 % a mali splatnosť jeden rok. Kým dovtedy boli štátne dlhopisy emitované len s nominálnou hodnotou nad 100 000 korún (čo v tom čase bola suma porovnateľná s dnešnými 100 000 eurami, pozn. red.), takže si ich mohol dovoliť len úzky okruh investorov. Mečiarove dlhopisy mali nominálnu hodnotu 1 000 korún a bol k nim 17 % kupón, ktorý bol ešte aj oslobodený od dane.
Dlhopisy však ľudí neprilákali a predala sa len polovica emisie za približne miliardu korún. Aktuality píšu, že za neúspech dlhopisov zrejme môže aj fakt, ako sa Mečiarova vláda profilovala. Práve koncom 90. rokov nazvala vtedajšia ministerka zahraničia USA Madeleine Albrightová Slovensko „dierou“ na mape Európy. Kontroverzie vyvolala nformácia o údajných tajných aktivitách Mečiara a Ivana Lexu, vtedajšieho šéfa tajnej služby, ktorí mali údajne uskutočniť utajovaný let do Moskvy. Hovorilo sa aj o listoch, v ktorých mal Mečiar oslovovať bývalého rumunského prezidenta Iona Illiesca s návrhom na užšiu spoluprácu a orientáciu Slovenska na Moskvu. Vláda sa tak dostala pod paľbu domácej i zahraničnej kritiky kvôli medzinárodnej izolácii Slovenska a tiež likvidácie právneho štátu. Paralela so súčasnosťou je teda zjavná.
Ivana Sladkovská
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
