Zdroj: Shutterstock
Slováci výrazne pocítia dopady ciel, ktoré zavádza administratíva Donalda Trumpa. Odborníci varujú, že útlm exportu áut, na ktorom je slovenská ekonomika závislá, bude mať tvrdé dôsledky. Slováci to pocítia v podobe prepúšťania v celom sektore priemyslu. Zníženie HDP uškodí celej ekonomike a tiež štátnemu rozpočtu.
Zavedenie 25-percentných ciel na dovoz automobilov do Spojených štátov, ktoré podpísal Donald Trump, rozvlnilo vody globálnej ekonomiky a vyvolalo okamžité obavy najmä v krajinách s významným automobilovým exportom – medzi ktoré patrí aj Slovensko. Ako upozorňuje analytik XTB Marek Nemky, nové clá sa budú vzťahovať na všetky automobily nevyrobené v USA a začnú platiť 3. apríla 2025. Okrem toho sa o mesiac neskôr – od 3. mája – uplatnia aj na dovoz komponentov ako sú motory, prevodovky a elektrické systémy.
„Donald Trump oficiálne zaviedol 25 % clá na dovoz všetkých automobilov, ktoré neboli vyrobené v USA. Tieto clá sa budú uplatňovať navyše k akýmkoľvek už existujúcim clám. To znamená, že ak by sa Trump 2. apríla 2025 rozhodol uvaliť 20 % clá na Európsku úniu, celkové clá na automobily by dosiahli 45 %,“ upozorňuje analytik.
Aj keď zatiaľ nie je isté, či sa tieto opatrenia budú týkať aj vozidiel z Mexika a Kanady, ktoré sú súčasťou dohody USMCA, isté je, že Európa a teda aj Slovensko už teraz pociťujú dôsledky. „Slovensko sa minulý rok na dovoze automobilov do Spojených štátov podieľalo približne 2,6 %, pričom sme doviezli 96-tisíc kusov automobilov v hodnote 6,25 miliárd dolárov,“ hovorí analytik XTB Marek Nemky vo svojom komentári. Takmer celý slovenský export do USA tvoria hotové automobily a ich komponenty.
„Konkrétne 76,4 % celkového vývozu do USA predstavovali hotové automobily, ďalších 1,6 % tvorili automobilové súčiastky a 3,64 % vývoz pneumatík. Náš export do tejto krajiny je tak výrazne ovplyvnený a predstavuje približne hodnotu 6,5 mld. dolárov (6,03 mld. eur), teda 4,6 % Slovenského HDP,“ dopĺňa analytik.
Otázne je, či si bude americký spotrebiteľ ochotný priplatiť za európske autá. „Zatiaľ je ťažké predpovedať reakciu amerického spotrebiteľa. Keďže Slovensko vyváža prevažne luxusnejšie automobily, citlivosť amerického spotrebiteľa na ceny môže byť v takýchto prípadoch nižšia. Avšak 25 % príplatok by mohol byť pre mnohých spotrebiteľov neakceptovateľný,“ hovorí Marek Nemky.
Dopady na slovenskú ekonomiku však môžu byť podľa analytikov z projektu Dáta bez pátosu naozaj dramatické. Zníženie vývozu bude mať za následok zníženie HDP, no oveľa citeľnejšie bude pepúšťanie a ešte väčší tlak na štátny rozpočet v podobe dávok v nezamestnanosti.
„Pokles HDP za ani nie tri roky by mohol byť v dôsledku USA ciel 2,7 % kumulatívne. Kumulatívne by mohol byť HDP Slovenska do konca roka od apríla 2025 asi 400 miliárd eur. Ide ale asi o ročné číslo a to bude 140 miliárd eur. 2,7 %-ný pokles by predstavoval mínus 4 miliardy eur nevytvorenej pridanej hodnoty,“ upozorňujú analytici z projektu Dáta bez pátosu na sociálnej sieti.
Analytici pritom upozorňujú, že samotné HDP nie je úplne smerodajný ukazovateľ: „HDP nie je parameter šťastia. Preto sa treba pozrieť na dopady prostredníctvom cashflow.“ Zvlášť alarmujúci je dopad na automobilový sektor, ktorý tvorí chrbtovú kosť slovenskej priemyselnej výroby. „Každé štvrté auto z VW vyrobené na Slovensku ide do USA. Volkswagen je najväčší zamestnávateľ v krajine s viac ako 10-tisíc ľuďmi (opomíname železnice a poštu), priemerné platy vo VW, ale aj v Jaguari sú vysoko nadpriemerné,“ varujú Dáta bez pátosu.
Z výnimočných platov plynú aj nadpriemerné odvody a dane a v prípade prepúšťania by štát musel vyplácať vysoké dávky v nezamestnanosti. „Prípadná podpora v nezamestnanosti z týchto platov je 6 mesiacov po viac ako 1 000 €. Na automobilový sektor je naviazaných množstvo ďalších pracovných miest. Len VW (zo 4 automobiliek) je dlhodobo v top 10 platcov dane zo zisku,“ dopĺňajú analytici.
Analytik Marek Nemky pripomína, že Národná banka Slovenska nedávno odhadla, že ak by clá boli rozšírené na celú EÚ, HDP Slovenska by mohol klesnúť až o 1,85 percentuálneho bodu v priebehu troch rokov, pričom zamestnanosť by sa mohla znížiť o 0,55 percentuálneho bodu. Navyše akciové trhy už reagovali – akcie najväčších automobiliek ako Volkswagen, BMW či Stellantis výrazne stratili na hodnote.
Znepokojenie neskrývajú ani v EÚ. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Únia bude chrániť svoje ekonomické záujmy, hoci sa zároveň snaží o diplomatické riešenie. Kanada a Japonsko zvažujú odvetné opatrenia, Južná Kórea už podniká kroky na ochranu svojho sektora.
Na záver analytici z Dáta bez pátosu varujú pred opakovaním scenára známeho z USA. „Aby sme neskončili ako Detroit. Lebo v Detroite to neskončilo dobre, ale aspoň to prichádzalo pomaly. Teraz budú zmeny rýchle.“ Podľa nich je potrebné začať sa orientovať na podporu znalostnej ekonomiky, podnikania a trhov v Európe – a to skôr, ako bude neskoro.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
