„Slovensko je na hrane úpadku,“ varuje kontrolný úrad. Potrebujeme zásadné reformy

Slovensko je na hrane úpadku. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) s tým, že ak štát neprijme zásadné reformy, dlh nám doslova prerastie cez hlavu. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v týchto dňoch reprezentuje slovenskú kontrolórsku komunitu na konferencii OSN v Ženeve o inovatívnom a odolnom riadení dlhu a na alarmujúci stav upozornil na sociálnej sieti.

Dlh sa neznižuje, ale rastie

Na znižovanie dlhu mala podľa vlády slúžiť konsolidácia. Súčasné vládne strany si ju pred voličmi obhájili ako nutnosť škrtať kvôli nezmyselným výdavkom predchádzajúcich vlád, ktoré rekordne zadlžili Slovensko. Výdavky súčasnej vlády sú však ešte vyššie a podľa NKÚ hrozí, že tento dlhový rekord bude čoskoro prekonaný.

„Dlh verejnej správy čoskoro môže dosiahnuť 59 % HDP, čo je takmer 77 miliárd eur. Problémom je výrazné starnutie populácie, neudržateľný dôchodkový systém či nízky hospodársky rast,“ konštatuje NKÚ na sociálnej sieti. „Bez zásadných systémových reforiem bude naša krajina smerovať k dramatickému úpadku a prepadu životnej úrovne. Bez zásadných systémových reforiem bude naša krajina smerovať k dramatickému úpadku a prepadu životnej úrovne,“ dodáva úrad s tým, že konkrétne závery z kontroly riadenia dlhu sa dozvieme v druhej polovici tohto roka.

Keďže čísla hovoria jasnou rečou a nepotrebujú súťažiť o priazeň voličov, pozrieme sa na tvrdé dáta. Pohľad na hrubý dlh Slovenska nie je veľmi pekný, podľa ARDALu sa dlh kumuluje a narastá. Hrubý dlh sa blíži k 80 miliardám eur a týmto tempom dosiahneme hrubý dlh 100 miliárd do troch rokov.

**

Ekonomika nerastie a nekŕmi štát

Zle je na tom aj ekonomický rast, ktorý sa výrazne spomalil. Štatistický úrad SR potvrdil, že ekonomika v roku 2024 napredovala najpomalšie za posledných päť kvartálov. Ekonomika sa hodnotí podľa troch kľúčových ukazovateľov – rastu platov, HDP a miery nezamestnanosti. Práve rast HDP za tretí kvartál dosiahol iba 1,2 %, čo je najnižšie tempo za posledných päť štvrťrokov. Slabé výsledky priniesol aj rast platov, ktorý dosiahol len 3 %, čo znamená, že ledva pokrýva infláciu. Priemerný hrubý mesačný zárobok síce vzrástol o 81 eur na 1 484 eur, no jeho tempo rastu bolo najpomalšie za tri a pol roka. 

Jedným z kľúčových problémov ekonomiky je oslabujúci sa export. Ten, spolu s klesajúcou domácou spotrebou, výrazne spomaľuje rast ekonomiky. Slováci čelia rastúcim cenám a obavám z budúcnosti, čo vedie k obmedzeniu výdavkov. V ostatných mesiacoch panuje vo svetovej ekonomike neistota, keďže americký prezident Donald Trump zavádza a ruší clá prakticky denne, čo výrazne sťažuje plánovanie. Odborníci varujú, že clá môžu výrazne zasiahnuť práve slovenský export.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý prispel k slabému výkonu ekonomiky, je útlm verejných investícií. S koncom čerpania starých eurofondov a pomalým nábehom nových sa investície prepadli takmer o tretinu. Bez masívneho prílevu investícií z európskych zdrojov bude pre ekonomiku ťažké dosiahnuť rast nad 2 %, čo je optimálna hranica pre udržateľný vývoj hospodárstva.

Dôchodky nie sú vysoké, ale výdavky na ne áno

NKÚ doslova bije na poplach, pokiaľ ide o dôchodkový systém na Slovensku. Označuje ho za dlhodobo neudržateľný. Takzvaný prvý pilier totiž financujú odvody ľudí, ktorí v súčasnosti pracujú. Ak je ich viac ako dôchodcov, systém funguje. Ak však populácia starne, počet mladších pracujúcich sa zníži, pričom dôchodcov bude stále pribúdať.

Ešte v roku 2021 bolo na Slovensku približne 2,6 milióna pracujúcich a takmer 1,1 milióna starobných dôchodcov, čo znamená, že na jedného dôchodcu pripadalo približne 2,4 pracujúceho. ​Podľa analýzy Ministerstva financií SR sa ale očakáva, že do roku 2070 sa tento pomer zníži na približne 1,5 pracujúceho na jedného dôchodcu. Iné prognózy naznačujú, že v roku 2060 by na jedného dôchodcu mohol pripadať len jeden pracujúci.

Rok 2070 je ďaleko, ale problémy s financovaním prvého piliera sút tu už dnes. Ako sme nedávno upozornili, Sociálna poisťovňa je v takmer trojmiliardovom deficite a čoraz viac sa ozývajú hlasy na reformu dôchodkového systému. 

Konsolidácia to ešte zhoršuje

Ekonómovia a analytici jednohlasne tvrdia, že zvyšovanie daní na Slovensku ešte viac zabrzdí hospodársky rast, ktorý veľmi potrebujeme. „Štát nešetrí, ani sa nesnaží hľadať efektivitu vo svojich výdavkoch," tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz, Radovan Ďurana, ktorého cituje TV JOJ.

Vláda sa rozhodla vykrývať rozpočtový deficit najmä zvýšením daňového zaťaženia, čo môže mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie aj bežných občanov.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.