Dopad krízy na zamestnanosť na Slovensku a v členských krajinách EU

Miriam Tinková | rubrika: Článok | 30. 11. 2009
Aký má dopad kríza na reálne HDP a zamestnanosť v jednotlivých štátoch EÚ? Kde zaznamenali zníženie pracovnej doby? Aká je prognózapre Slovensko do roku 2012?
Dopad krízy na zamestnanosť na Slovensku a v členských krajinách EU

Zdroj: Shutterstock

Kým ekonomika na Slovensku v roku 2007 a 2008 patrila k najrýchlejšie rastúcim v rámci EÚ a OECD, tak v roku 2009 došlo k prepadu hospodárskeho rastu a k poklesu dynamiky vývoja reálneho HDP. Stúpla nezamestnanosť a nastali tvrdšie časy pre zamestnancov. Ekonomická kríza zasiahla celý pracovný trh v EÚ a výsledkom bol pokles dopytu po pracovnej sile a zvýšená nezamestnanosť v členských krajinách EÚ.

Dopad krízy na EÚ

Tabuľka č. 1 poukazuje na percentuálne zmeny v reálnom HDP a zamestnanosti v jednotlivých členských štátoch EÚ v období II. štvrťrok 2008 až II. štvrťrok 2009.
Ekonomika sa prepadla vo všetkých členských krajinách mimo Poľska. Všetky štáty EÚ i v rámci eurozóny zaznamenali pokles HDP o priemerne 5%. Takisto významne bol ovplyvnený pracovný trh, kde sa znížila ponuka práce. Luxembursko je jediný štát, kde sa zamestnanosť zvýšila v tomto období (+1,3%). Pokles produkcie nespôsobil zníženie zamestnanosti, ale práve naopak.

Tabuľka č. 1: zmeny v reálnom HDP a zamestnanosti v období II. štvrťrok 2008 až II. štvrťrok 2009

Krajina HDPZamestnanosťKrajinaHDPZamestnanosť
Eurozóna-4,8-1,8EÚ27-4,9-1,9
Belgicko-3,7-0,7Bulharsko-4,9-1,8
Česká republika-5,5-1,4Dánsko-7,0-2,6
Nemecko-5,9-0,1Estónsko-15,8-10,2
Írsko-7,3-8,3Grécko-0,3-1,0
Španielsko-4,2-7,1Francúzsko-2,8-1,2
Taliansko-6,0-0,9Cyprus-0,7-0,5
Cyprus-0,7-0,5Lotyšsko-17,4-13,1
Litva-21,1-6,7Luxembursko-5,31,3
Maďarsko-7,3-4,5Malta-3,0-0,8
Holandsko-5,20,8Rakúsko-4,5-1,1
Poľsko1,1-0,7Portugalsko-3,7-2,7
Rumunsko-8,3-1,2Slovinsko-9,0-1,6
Slovensko-5,4-1,3Fínsko-8,9-3,0
Švédsko-6,1-2,2Veľká Británia-5,5-2,0
Zdroj: Eurostat, National Accounts

V EÚ nastal pokles zamestnanosti o 1,9% (-1,8% v štátoch eurozóny). V 4 členských štátoch zaznamenali horší trend v poklese zamestnanosti než v dopade na HDP. Stalo sa tak v Poľsku, kde sa to prejavilo v raste HDP  (+1,1%), kým zamestnanosť klesla o 0,7%. V Grécku ekonomika klesla o 0,3 a zamestnanosť o 1,0%. V Španielsku zaznamenali pokles zamestnanosti o 7,1% a ekonomiky len  o 4,2%. Dopad krízy na Írsko bol v obidvoch ukazateľoch značný, kde ovplyvnil pokles produkcie ekonomiky (-7,3%) na zníženie zamestnanosti (-8,3%). Vplyv negatívneho trendu na produkciu jednotlivých ekonomík sa odzrkadlil v obmedzeniach na pracovnom trhu.

Prekvapujúca situácia nastala v Litve, kde prepad HDP (-21,1%) vyvolal pokles zamestnanosti len o 6,9 %, čo bol nižší pokles ako sa očakávalo. Zo všetkých členských štátov je Nemecko krajinou, ktorá poukazuje na väčšiu stabilitu. Výkon ekonomiky poklesol  o 5,9 %, ale zamestnanosť klesla úplne minimálne, a to len o 0,1%.

Významným faktom je, že HDP a zamestnanosť sa vyvíjajú odlišne. Veľkosť zamestnanosti reaguje na rozvoj ekonomiky s určitou časovou medzerou. Existujú viaceré dôvody, ktoré sú relevantné v období hospodárskej krízy, jeden z nich je mať dostatok skúseností s krízovým managmentom. V tomto období zamestnávatelia častokrát vytvárajú opatrenia ako využívať viac dočasné úväzky, znižovanie limitu pracovných hodín ako prostriedok predchádzania prepúšťaniu skúsených zamestnancov. Pokles pracovnej doby je jeden z nástrojov ako si zamestnancov udržať a zároveň neustále vyrábať, ale v menšej miere.

Najväčší pokles v pracovnej dobe u zamestnancov na hlavný pracovný pomer

Podľa Eurostatu  (tabuľka č. 2), je zrejmé, že prakticky vo všetkých členských krajinách klesla priemerná pracovná doba zamestnancov.  Výnimkou sú iba Luxembursko (+1.0) a Litva (+0.1), kde práve naopak za posledné obdobie došlo k  zvýšovaniu pracovných hodín. Maďarsko zostalo ako jediné na stabilnej úrovni a priemerná pracovná doba zostala zachovaná. Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku v rozsahu (-1,5%). Druhý najväčší pokles zasiahol Rakúsko, Slovensko a Fínsko.

Tabuľka č. 2: Počet hodín odpracovaných v hlavnej pracovnej dobe v 2. štvrťroku 2008 a 2009

Krajina2.Q ´082.Q ´09RozdielKrajina2.Q ´082.Q ´09Rozdiel
Eurozóna40,840,0-0,8EÚ2741,040,3-0,7
Belgicko40,740,2-0,5Cyprus39,739,6-0,1
Česká republika42,341,6-0,7Dánsko39,238,0-1,2
Nemecko42,140,8-1,3Estónsko40,839,3-1,5
Írsko40,139,4-0,7Grécko42,242,0-0,2
Španielsko41,240,6-0,6Francúzsko39,1038,3-0,8
Taliansko40,539,9-0,6Lotyšsko40,439,9-0,5
Litva40,440,50,1Luxembursko39,940,91,0
Maďarsko40,640,60,0Malta41,341,1-0,2
Holandsko40,640,3-0,3Rakúsko42,941,5-1,4
Poľsko42,041,4-0,6Portugalsko40,039,9-0,1
Rumunsko41,441,1-0,3Slovinsko41,540,4-1,1
Slovensko40,739,3-1,4Fínsko39,237,8-1,4
Švédsko39,438,1-1,3Veľká Británia41,240,85-0,4
Zdroj: : Eurostat, Labour Source Survey

Prognóza pre Slovensko do roku 2012

Podľa správy  Dr. Kárásza "Vlyv globálnej ekonomickej krízy na vývoj hospodárstva Slovenska so zreteľom na trh práce" sa očakáva, že ekonomika bude v roku 2010 mierne rásť. Hospodársky rast v roku 2010 nebude dostatočný, aby vyvolal zlepšenie na trhu práce. Nárast zamestnanosti však  bude značne pod úrovňou zamestnanosti zaznamenanej v rokoch 2005-2008. Podľa predpokladov Dr. Kárásza rok 2012 bude  rokom, kedy vyrobené reálne HDP sa bude pohybovať nad úrovňou, ktorú mal pred recesiou t.j. v roku 2008. Takisto predpokladá, že výkon ekonomiky Slovenska bude v roku 2012 prevyšovať o viac ako 8% ako bolo pred recesiou. Pozitivny vplyv v dôsledku protikrizových vládnych opatrení je možný očakávať až v roku 2011, kedy  by sa ekonomika mala začať pomaly zregenerovať.

 

Miriam Tinková

 Ďalšie články autora.

Najvýhodnejšie cestovné poistenie

Chcem sa poistiť

Naša online kalkulačka vám umožní porovnať ceny a podmienky rôznych poisťovní, aby ste mohli cestovať bez starostí.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

0
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

Vláda schválila ceny energií na rok 2025

20. 11. 2024 | Ivana Sladkovská

Vláda schválila ceny energií na rok 2025

Slovenská vláda prijala významné opatrenie, ktoré má zabezpečiť stabilitu cien elektriny pre domácnosti v roku 2025. Schválením všeobecného hospodárskeho záujmu sa cena elektriny udrží... celý článok

Ministerstvo vnútra chce za priestupky vyberať viac. Zmena má nastať čoskoro

20. 11. 2024 | Barbora Magočová

Ministerstvo vnútra chce za priestupky vyberať viac. Zmena má nastať čoskoro

Rezort ministra Matúša Šutaja Eštoka prichádza s návrhom zvýšenia paušálnej sumy trov priestupkového konania. Trovy by sa mali do budúcna bezmála zdvojnásobiť. Ich plateniu sa však... celý článok

Najväčšia finančná lúpež v dejinách Slovenska: Vláda okradla ľudí, do poslednej chvíle zatĺkala

15. 11. 2024 | Ivana Sladkovská

Najväčšia finančná lúpež v dejinách Slovenska: Vláda okradla ľudí, do poslednej chvíle zatĺkala

Menová reforma v Československu v roku 1953 sa stala jednou z najdramatickejších udalostí povojnovej histórie krajiny, známa aj ako „veľká peňažná lúpež“. Štát, pod rúškom riešenia... celý článok

Skupina Slovákov sa musí pripraviť na drastické zvýšenie odvodov až o tisícky eur mesačne

14. 11. 2024 | Ivana Sladkovská

Skupina Slovákov sa musí pripraviť na drastické zvýšenie odvodov až o tisícky eur mesačne

Sociálna poisťovňa informuje o zmene od 1. januára 2025. Do platnosti vstupuje významná zmena v oblasti sociálneho poistenia, ktorá ovplyvní tisíce poistencov. Novela zákona zvyšuje... celý článok

5 zmien, ktoré plánuje štát: Chystá sa revolučná výhoda pre rodiny

12. 11. 2024 | Ivana Sladkovská

5 zmien, ktoré plánuje štát: Chystá sa revolučná výhoda pre rodiny

Ministerstvo práce pripravuje významné zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré by mali zlepšiť postavenie žien, ktoré boli na materskej dovolenke, a odstrániť ich znevýhodnenie pri výpočte... celý článok