Zdroj: Shutterstock
Rozvoj ekonomiky v našej oblasti, či už sa pozrieme na Slovensko, alebo Európu ako celok, sa v posledných mesiacoch spomalil. To však nie je dôvod na obavy z nenávratného úpadku spoločnosti. Na prekonanie strachu z podobných katastrofických scenárov je dobré pochopiť princíp ekonomického cyklu.
Tento pojem označuje výkyvy hospodárskej činnosti, ktoré sa opakujú v zhruba pravidelných intervaloch. Tvoria ho štyri fázy:
Tieto fázy sa v rámci ekonomického cyklu postupne striedajú. Po určitej dobe ekonomického rastu je teda nástup recesie prirodzeným javom. Tu je niekoľko príkladov z histórie, ktoré sú dôkazom toho, že ľudstvo dokáže prekonať aj veľké ekonomické krízy.
60. roky 18. storočia boli veľmi úspešným obdobím pre Britskú ríšu. Obyvatelia dnešného Anglicka sa v tej dobe tešili z hodnotných majetkov získaných po kolonizácii rôznych území v Afrike, Amerike, Južnej Ázií a na ostrovoch v Tichom oceáne. To viedlo k prehnane optimistickým náladám v spoločnosti. Banky poskytovali neprimerane vysoké pôžičky a spotrebitelia s radosťou utrácali.
Zlom nastal v roku 1772, kedy Alexander Fordyce – člen štvorice vo vedení jednej londýnskej banky – utiekol do Francúzska. Príčinou bola snaha o únik pred dlhmi, ktoré nedokázal splatiť. Táto informácia okamžite vyvolala medzi obyvateľmi Londýna silnú nedôveru voči bankám. Ľudia tvorili dlhé rady, aby si vybrali svoje peniaze v hotovosti. Počet bankrotov začal prudko stúpať a kríza sa rozšírila do Škótska, Európy aj Britských kolónií.
Táto kríza sa považuje za najväčšiu ekonomickú katastrofu 20. storočia. Mnohí odborníci v súvislosti s jej príčinami spomínajú dve veci. Prvou je expanzia ponuky zlatom nekrytých peňazí zo strany centrálnej banky USA, ktorá viedla k 63 % inflácii medzi rokmi 1921 a 1929. Druhou je pád burzy na Wall Street 24. 10. 1929. Tento dátum je dodnes považovaný za začiatok Veľkej hospodárskej krízy.
Počas desiatich rokov jej trvania došlo k rekordnému nárastu nezamestnanosti, stratám príjmu a zlyhávaniu medzinárodného obchodu. Efekt krízy teda nezostal na americkom kontinente, ale zasiahol aj Európu.
Ekonomická situácia sa paradoxne stabilizovala počas druhej svetovej vojny. Odchod mužov do boja si vyžiadal rýchle zorganizovanie zvyšku práceschopnej populácie. Pracovné miesta v odvetviach priemyslu zameraných na vybavenie pre vojakov poskytli ekonomicky nestabilnej spoločnosti pevný základ, od ktorého sa dalo odraziť.
Spúšťačom ropného šoku v roku 1973 bolo, keď organizácia krajín vyvážajúcich ropu znížila jej ťažbu o 5 % a vyhlásila embargo na vývoz do vybraných krajín. Konkrétne išlo o štáty, ktoré podporovali Izrael v arabsko-izraelskej vojne, teda najmä USA. Výsledkom bol štvornásobný nárast ceny americkej ropy v priebehu jedného roka, ktorý spôsobil silnú infláciu a ekonomickú stagnáciu. Práve z tohto obdobia pochádza pojem „stagflácia.“
V snahe bojovať s krízou pristúpili zasiahnuté štáty na reštriktívnu monetárnu politiku, začali hľadať spôsoby, ako ušetriť na energiách a hľadali nové ložiská ropy. Embargo síce bolo odvolané už v roku 1974, no vysoké ceny palív a inflácia stihli dovtedy ekonomiku poškodiť. Situácia sa dostala do pôvodného stavu až v polovici 80. rokov, k čomu výrazne prispel objav ropy v Severnom mori.
Rýchly rozvoj niektorých ázijských krajín (tzv. ázijské tigre) koncom 90. rokoch zaujal mnohých špekulatívnych investorov z viac rozvinutých štátov. Tento príliv financií v malých ekonomikách východnej Ázie spôsobil vlnu optimizmu, čo obyvateľov lákalo k zadlžovaniu sa a nadmernému míňaniu peňazí. Keď však v júli 1997 Thajsko uvoľnilo svoj fixný menový kurz voči americkému doláru z dôvodu nedostatku zahraničnej meny, nastala panika.
Zahraniční investori začali vyberať miliardy dolárov z ázijských trhov. Následky boli také vážne, že niekoľkým ázijským tigrom hrozil štátny bankrot. Situáciu upokojil až zásah Medzinárodného menového fondu, ktorý im poskytol finančnú pomoc.
Finančná kríza z prelomu rokov 2007 a 2008 začala po prasknutí realitnej bubliny v USA. Banky vtedy poskytovali hypotéky s rekordne nízkymi úrokmi, čo posilnilo prepojenie finančného trhu a trhu s nehnuteľnosťami. Prasknutie realitnej bubliny tak priviedlo banky, investičné spoločnosti a rôzne iné kľúčové finančné inštitúcie na pokraj krachu.
V tomto prípade poskytli záchranu vlády. Rôzne balíky finančnej podpory a plány na obnovu ekonomík dali zasiahnutým inštitúciám šancu spamätať sa. S následkami krízy sa však niektoré vyrovnávali aj 5 a viac rokov.
Marek Mittaš
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
