Miera úspor
V ekonomickej analýze je miera úspor veľmi dôležitým ukazovateľom. Odzrkadľuje napríklad rozvoj hospodárstva krajiny či inej sledovanej oblasti, alebo dôveru spotrebiteľov v jej ekonomickú budúcnosť. Na výpočet sa používajú dve hodnoty:
- hrubý disponibilný príjem domácnosti – čistá mzda po zaplatení daní a odvodov, ale pred odčítaním splátok hypoték a iných záväzkov,
- spotreba domácnosti – výdavky na tovary a služby.
Keď od príjmu domácnosti odčítame jej výdavky a zostatok dáme do pomeru s pôvodným príjmom, získame výslednú mieru úspor. Jednoducho povedané, ide o množstvo peňazí, ktoré si domácnosť dokáže odkladať. Sú vyjadrené percentom z príjmu.
Graf vývoja miery úspor domácností eurozóny v %
Miera úspor v posledných dvoch rokoch
Graf
z údajov Štatistického úradu Európskych spoločenstiev jasne ukazuje, že
posledné dva roky boli z hľadiska miery úspor veľmi nevyspytateľné. V
rokoch 2013 – 2019 si domácnosti stabilne odkladali 12 – 14 % zo svojich
príjmov. S príchodom covidu táto hodnota začala skákať v rozmedzí 12 –
25 %.
O čom hovorí miera úspor?
Vyvodzovať závery o stave
ekonomiky z jedného pohľadu na graf miery úspor by nebolo správne.
Reálny obraz o situácii získame až vtedy, keď tento údaj spojíme s
ostatnými ekonomickými ukazovateľmi, napríklad infláciou.
Ako je
vidieť na grafe, miera úspor sa ku koncu roka 2021 dostala približne na
úroveň spred pandémie covidu. Znamená to, že ekonomická situácia v
eurozóne sa vrátila k svojej pôvodnej stabilite? Každý, kto aspoň
okrajovo sleduje dianie vo svete, by asi odpovedal: „Určite nie.“ Na
mieru úspor, či už je nízka, alebo vysoká, sa dá vždy pozrieť z dvoch
protikladných pohľadov.
Nízka miera úspor môže znamenať:
- v
lepšom prípade – ekonomike sa darí, z pohľadu spotrebiteľa vyzerá
stabilne. Následkom toho jej ľudia dôverujú, necítia potrebu sporiť a
míňajú viac peňazí.
- v
horšom prípade – domácnosti sporia menej, nezávisle od svojej vôle.
Možno by si aj peniaze chceli odkladať, ale vzhľadom na vysoké ceny
tovarov a služieb to nie je reálne.
Vysoká miera úspor môže mať tieto dva významy:
- v
lepšom prípade – domácnosti sú na tom finančne tak dobre, že aj po
nákupe všetkých potrebných a chcených tovarov či služieb im zostáva veľa
peňazí na úspory.
- v
horšom prípade – spotrebitelia nedôverujú ekonomike a pripravujú sa na
krízu. Obmedzujú svoju spotrebu, aby si vytvorili dostatočnú finančnú
rezervu na horšie časy.
Vzťah miery úspor a inflácie
Miera celkovej inflácie v eurozóne v % počas obdobia január 2013 – marec 2022
Ak
vo vás graf zobrazujúci vývoj miery úspor vyvolal dobrý pocit, že
ekonomika sa vracia do stavu pred covidom, graf s infláciou prinesie
sklamanie. Znižovanie kúpnej sily peňazí bolo začiatkom roka 2022 často
spomínanou témou už len z dôvodu spomalenia národných ekonomík následkom
pandémie. Vojenský konflikt na Ukrajine ešte posilnil rast cien vo
všetkých oblastiach – od bežných potravín až po pohonné hmoty.
Pokles
miery úspor na prelome rokov 2021 a 2022 teda nie je dôvodom na radosť.
V praxi to neznamená, že ľudia si začali odkladať menšie sumy, lebo sa
neboja o svoju budúcnosť. Práve naopak – radi by si šetrili, no z dôvodu
rastu cien energií, tovarov a služieb to nie je možné.
Miera investícií
Miera
investícii na rozdiel od miery úspor predstavuje podiel hrubého
disponibilného príjmu domácnosti, ktorý putuje do dlhodobých investícií.
Najčastejšie ide o nehnuteľnosti, akcie či rôzne fondy.
Chuť
obyvateľov eurozóny zhodnocovať svoje finančné prostriedky
prostredníctvom investícií tiež pocítila príchod covidu. Druhý kvartál
roku 2020 zaznamenal náhly prepad krivky, ktorá v posledných piatich
rokoch stúpala. V tomto prípade však ide iba o krátkodobé zaváhanie
trendu, ktorý jasne zobrazuje stále väčšiu náklonnosť k investovaniu. To
je dobré, lebo práve investíciami s vyššou mierou zhodnotenia sa
domácnosti dokážu brániť proti inflácii.
Graf vývoja miery investícií domácností eurozóny v %
Sme chudobnejší ako pred covidom?
Ťažko na túto otázku odpovedať jednoznačne. Globálna pandémia covidu a spomalenie ekonomík štátov v eurozóne jednoznačne priviedli jej občanov k odkladaniu peňazí. Tento jav je jasne viditeľný na grafe miery úspor. Treba sa však zamyslieť nad tým, kam sú tieto úspory odkladané.
Často ide o sporiace účty a termínované vklady v bankách, ktoré ani zďaleka nedokážu bojovať s efektom inflácie, ktorá v posledných mesiacoch prudko rastie. V konečnom dôsledku sú teda sumy na účtoch obyvateľov eurozóny vyššie ako pred covidom. Avšak množstvo tovaru a služieb, ktoré si za ne môžu kúpiť je čím ďalej, tým menšie.