Všetci záviseli na Číně, jednak preto, aby získali výnos, jednak preto aby vysvetlili, ako môže a bude globálny rast pokračovať. Každý tam chcel ísť, či už fyzicky alebo prostredníctvom investícií.
A nevnímali presne tak investori v roku 1929 Spojené štáty (napriek tomu, že rast v USA pred rokom 1929 dosahoval v priemere len 4% p.a., bol však stále trochu väčší než v ostatných krajinách sveta)?
Existujú ešte ďalšie paralely
Ako Čína, tak aj USA v roku 1929 zažívali extrémne vysoké tempá rastu (báječné dvadsiate roky v USA) po takmer desaťročí stagnácie, čo úplne zaslepilo nemnohých pozorovateľov. Obe krajiny mali jedny z najväčších svetových úspor a miery investícií vo svojich obdobiach konjunktúry. Obe krajiny maly tiež značné prebytky bežného účtu, s ktorými sa mali vyrovnať (Čína nákupom US Treasuries, USA nákupom zlata). Obe krajiny sa snažili stabilizovať stagnujúce a nezdravé aktíva: USA sa pokúšali stabilizovať GBP na nízku úroveň potom, čo ju znova naviazali na zlato, čo bolo spôsobené infláciou po 1. svetovej vojne. Čína sa v tomto období snaží naviazať kurz k USD, ktorý aj napriek svojej znovunájdenej sile stále klesá a skončí katastroficky.
Pre obe krajiny a ich obdobia konjunktúry platí, že monetárna politika bola extrémne expanzívna v rovnakú dobu, keď ceny všeobecne zostávali na rovnakej úrovni alebo sa zvyšovaly len mierne, čo viedlo pozorovateľov k chybným záverom, že monetárna politika je „neutrálna”. Preto sa mohli vyvinúť veľmi veľké bubliny, ktoré nakoniec praskli.
V 30. rokoch 20. storočia boli USA jednou z ekonomík, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou, pretože ich monetárna politika sa dostala do najväčších extrémov. Čínska monetárna politika je súvisle nejextrémnejšia zo zemí G20. Behom minulých 10 rokov ročný ukazateľ M2 rastu zásoby peňazí v Číně dosiahol v priemere +16%. To by malo byť veľmi hrozivé pre ‘čínskych býkov‘. Nám sa Čína javí ako veľmi veľká bublina. Celá ekonomika sa stala príliš závislá na dlhoch financovanej spotreby v USA, ktorá sa zrazu náhle zastavila. Číňania pritom nemajú žiadny plán B.
Čína už zavrela tisícky tovární, ktoré platili migrujúcim robotníkom z rurálnych oblastí mzdu takmer trikrát vyššiu ako by si mohli zarobiť na vidieku. Tento trend bude pokračovat aj v roku 2009, až dôjde k poklesu vývozu. Ako v posledných rokoch Rímskej ríše, ľudia sa budú postupne obracať na vidiek, kde budú hľadať obživu. Rozdelenie práce sa rozpadá a Čína bude pravdepodobne prechádzať jedným z najhorších prechodných období zo všetkých ekonomík. Veľkou otázkou je, či finančný systém zmiešanej ekonomiky bude pre čínsku ekonomiku ochranným ‚vankúšikom’ alebo brzdou. Potreba flexibility naznačuje, že bude asi skôr brzdou.
Aj keď vláda uskutoční veľké investície do infraštrúktury, bude rada, keď uvidí pozitívny rast behom nasledujúcich dvoch rokov. Ako naznačujeme v sekcii o akciách (pozri 10 ŠOKUJÚCICH PREDPOVEDÍ), nebudeme pravdepodobne odporúčať nakupovať akcie v roku 2009 a čínske akcie sú skutočne medzi najmenej pravdepodobnými kandidátmi, pokiaľ by sme tak aj urobili.
Šokujúca predpoveď pre rok 2009 - rast čínskeho HDP bude 0%
Čína sa v roku 2009 dostane najbližšie recesii. Exportom poháňané odvetvia čínskej ekonomiky budú značne poškodené voľným pádom ekonomickej aktivity v USA. Okrem toho mnoho investícií založených na komoditách, ktoré boli uskutočnené počas posledných päť rokov, stratí svoju príťažlivosť kvôli kolabujúcim cenám komodít. A pretože čínska ekonomika je už dlhú dobu stimulovaná veľmi expanzívnou monetárnou politikou, v roku 2009 sa objaví viac špekulatívnych excesov.
Autor pochádza so Saxo Bank. Získajte kompletný dokument Výhľadu Saxo Bank pre rok 2009.