Každý zamestnávateľ má určitú personálnu štruktúru. U zamestnávateľov, ktorí sú fyzickými osobami (typicky živnostník či notár), zvyčajne býva hierarchia jednoduchšia. Protipólom malých zamestnávateľov sú nadnárodné spoločnosti, v ktorých spravidla existuje viacero stupňov riadenia.
Vo väčších podnikoch je pre posúdenie oprávnenia konajúcej osoby dôležité poznať ich organizačnú štruktúru, ktorá by mala vyplývať z príslušnej vnútropodnikovej normy.
Konanie zamestnávateľa voči zamestnancovi možno rozdeliť na:
a) Právne úkony
Povahu právneho úkonu má také konanie, s ktorým je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností zamestnanca a zamestnávateľa, ktoré sa týkajú samotného pracovného vzťahu. V tejto súvislosti hovoríme tiež o tzv. pracovnoprávnych úkonoch. Typickými pracovnoprávnymi úkonmi sú:
- úkony súvisiace so vznikom pracovného vzťahu (napr. pracovná zmluva, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti);
- úkony súvisiace so zmenou pracovného vzťahu alebo s vyriešením nárokov, ktoré počas neho medzi zamestnávateľom a zamestnancom vzniknú (napr. dodatky pracovnej zmluvy vrátane zmeny dohodnutých mzdových podmienok, dodatky dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer, dohoda o hmotnej zodpovednosti, dohoda o náhrade škody spôsobenej zamestnávateľovi);
- úkony súvisiace s ukončením pracovnoprávneho vzťahu (dohoda o skončení pracovného pomeru, výpoveď, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, okamžité skončenie).
b) Záväzné pokyny
Pokynmi sa rozumejú usmernenia alebo príkazy, ktorými je organizovaná vaša pracovná činnosť. Pokynmi dochádza k určovaniu a ukladaniu pracovných úloh; zamestnávateľ vďaka nim zároveň riadi a kontroluje vami vykonanú prácu.
Zdroj:
Ak právny úkon neurobí oprávnená osoba, nemá voči vám požadované účinky
Za zamestnávateľa - právnickú osobu robia právne úkony:
a) Štatutárny orgán alebo jeho člen
V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným za zamestnávateľa konajú konatelia. Ak je zamestnávateľ akciovou spoločnosťou, konajú členovia predstavenstva. Členovia štatutárneho orgánu môžu za zamestnávateľa konať neobmedzene vo všetkých pracovnoprávnych úkonoch.
Pracovnoprávne vzťahy sú zároveň výnimočné v tom, že konanie štatutárneho orgánu voči zamestnancom právnickej osoby sa v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR nepovažuje za tzv. konanie spoločnosti navonok, resp. voči tretím osobám.
Znamená to, že aj keď sú podľa zápisu v obchodnom registri povinní konať a za spoločnosť podpisovať viacerí členovia štatutárneho orgánu spoločne, v pracovnoprávnych vzťahoch to neplatí.
Pre platnosť výpovede či okamžitého skončenia pracovného pomeru teda v zmysle názoru Najvyššieho súdu postačí, ak ich podpíše jeden či len niektorí členovia štatutárneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 118/1998, R 85/2001).
b) Zamestnanec poverený štatutárnym orgánom
Poverený zamestnanec môže konať len v rozsahu poverenia. Poverenie môže byť všeobecné (napr. pre generálneho riaditeľa spoločnosti) alebo len pre určité činnosti (napr. poverenie preberania písomnosti pre sekretárku).
c) Vedúci organizačných útvarov zamestnávateľa či iní zamestnanci
Iní zamestnanci zamestnávateľa sú oprávnení konať v jeho mene len vo veciach vyplývajúcich z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
d) Zmluvní zástupcovia zamestnávateľa
Splnomocnencovi musí byť na konanie v jednotlivých záležitostiach udelená plná moc štatutárnym orgánom zamestnávateľa; inštitút zastúpenia sa často využíva napríklad vtedy, keď zamestnávateľ predpokladá, že by v budúcnosti mohol mať problém ustáť platnosť podanej výpovede či okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávatelia vtedy splnomocňujú advokátov, ktorí následne so zamestnancami vybavujú formality súvisiace s rozviazaním pracovného pomeru (prípustnosť tohto konania odobrili aj súdy, napr. nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 155/2017).
Zamestnávateľ v postavení fyzickej osoby koná prostredníctvom tých istých osôb, ako zamestnávateľ v postavení právnickej osoby. V rovnakom rozsahu, v akom je oprávnený konať štatutárny orgán právnickej osoby, však koná on osobne.
Dodajme, že ak člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročí realizáciou pracovnoprávneho úkonu svoje oprávnenie, nie je tento úkon pre zamestnávateľa záväzný, ak ste ako zamestnanec vedeli alebo museli vedieť, že oprávnenie bolo prekročené. Rovnaké pravidlo platí pre právne úkony zamestnancov, ktorí k nim zo svojej funkcie neboli oprávnení ani nimi neboli poverení.
Príklad: Sekretárka riaditeľa s vami nemôže uzatvoriť dohodu o zmene pracovnej zmluvy, ak k tomu nebola písomne splnomocnená alebo poverená.
Porušenie záväzných pokynov samo osebe právne účinky nespôsobuje
Záväzné pokyny vám môžu ukladať vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorí určujú a ukladajú pracovné úlohy a organizujú a kontrolujú prácu na vašom stupni riadenia. Ich vedúce postavenie by malo vyplývať z organizačného predpisu zamestnávateľa.
Pokyny vždy môže ukladať zároveň aj zamestnávateľ osobne, resp. jeho štatutárny orgán. Záväzné pokyny nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik samotného pracovnoprávneho vzťahu. Ich nerešpektovanie však môže viesť k tomu, že zamestnávateľ voči vám uplatní sankciu upravenú Zákonníkom práce.
Typicky môže ísť podľa intenzity a druhu porušenia buď o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh (ak ste boli v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzvaný na odstránenie nedostatkov), ale tiež o výpoveď či okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny.
Barbora Magočová
Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.