Uhlíková stopa pri nakupovaní? Nová kalkulačka vám povie, ako veľmi ste ekologickí

Spotrebitelia sa čoraz viac zaujímajú o životné prostredie a ukazujú to aj posledné prieskumy vykonané v priebehu pandémie. Viac ako polovica respondentov prieskumu, ktorý realizovala kartová spoločnosť Mastercard sa teraz zaujíma o vlastný vplyv na životné prostredie viac ako predtým. Spomínaná firma sa preto v tejto spojitosti rozhodla priniesť uhlíkovú kalkulačku, ktorá poskytne prehľad emisií uhlíka vzniknutých v súvislosti s nákupmi v jednotlivých kategóriách výdavkov. Je tiež zaujímavou pomôckou pre banky - umožňuje im upraviť svoje služby tak, aby boli ekologickejšie, a tak firmám aj spotrebiteľom priamo môže pomôcť podieľať sa na ochrane životného prostredia.

• Záujem o udržateľnosť stúpa
• Kalkulačka uhlíkovej stopy, ktorá povie ako nakupovať
• Koncentrácia CO2 v atmosfére napriek pandémii láme rekordy

Záujem o udržateľnosť stúpa

Udržateľnosť je popri pandémii mimoriadne skloňovanou témou vo viacerých sférach života. Nová štúdia udržateľnosti, vykonaná spoločnosťou Mastercard, odhalila, že pandémia koronavírusu priniesla výrazný nárast záujmu spotrebiteľov o životné prostredie. Pre takmer polovicu (48%) opýtaných európskych respondentov je znižovanie uhlíkovej stopy v súčasnosti dôležitejšie ako pred vypuknutím pandémie. Viac ako polovica (52 %) respondentov sa viac ako kedykoľvek predtým zaujíma o vlastný vplyv na životné prostredie - pričom väčšinový podiel (58%) tvorí predovšetkým generácia Z a generácia mileniálov. Ruka v ruke s týmto posunom ide nárast záujmu o ekologicky uvedomelé nakupovanie a spotrebu. Ľudia začínajú viac dbať o to, aby ich nakupovanie a vernostné odmeny mali zmysluplný pozitívny vplyv na planétu.

Podpora ekologicky prívetivej resp. udržateľnej spotreby sa zvyšuje celé posledné desaťročie. Avšak práve v dôsledku spomínanej pandémie sa zmena v postojoch aj konaní výrazne zrýchlila. Spotrebitelia si omnoho viac všímajú dopady svojho konania a až necelé tri pätiny (58 %) z nich sa domnievajú, že by sa aj firmy mali správať udržateľnejšie a zodpovednejšie voči životnému prostrediu. Tento posun je podľa prieskumu najvýraznejší pri generácii Z (62 %). Popri riešení pandémie považovali európski účastníci štúdie za tri najdôležitejšie témy, na ktoré by sa firmy a komerčné značky mali zamerať, znižovanie množstva odpadu (39 %), riešenie problému znečistenia plastami z obalových materiálov a výrobkov (38 %) a redukciu znečistenia ovzdušia a vôd (35 %).

Podľa Michala Čarného, generálneho riaditeľa spoločnosti Mastercard pre Slovensko a ČR je nevyhnutné, aby si firmy plne uvedomovali svoju úlohu pri ochrane planéty. Nejde podľa neho len o to, že je to veľmi dôležité pre spotrebiteľov, ale jednoducho je to správna a potrebná vec, ktorú je potrebné urobiť. „Koniec koncov, inú planétu nemáme, a všetci tak máme spoločnú zodpovednosť a povinnosť konať. Od vypuknutia ochorenia Covid-19 sa navyše záujem o ochranu životného prostredia zvyšuje exponenciálnym tempom. To znamená, že naše úsilie musí rásť rovnako rýchlo. Neprestávame preto hľadať nové spôsoby, ako môžeme ako firma zmysluplne prispieť. Rovnako usilovne sa snažíme svoje ambície zdieľať a šíriť, aby sme podporili aj ostatných, a robili tak dôležité a nevyhnutné kroky spoločne,“ dopĺňa generálny riaditeľ.

Zdroj: Pixabay

Kalkulačka uhlíkovej stopy, ktorá povie ako nakupovať

Spoločnosť Mastercard sa v znižovaní uhlíkovej stopy angažuje už nejaký čas. Od roku 2020 spustila firma aj program Pricesless Planet Coalitino. Je to súčasťou platformy udržateľnosti - nazvanej jednoducho Sustainability. Mastercard chce týmto spôsobom natrvalo pomáhať firmám aj spotrebiteľom prospievať planéte. Dlhodobým cieľom spomínaného projektu je obnova zalesnenia a výsadba 100 miliónov stromov.

Pre slovenského čitateľa je to zaujímavé najmä preto, že firma Vacuumlabs pomohla vytvoriť unikátnu uhlíkovú kalkulačku pre švédsku fintechovú spoločnosť Doconomy a Mastercard. Nový nástroj je k dispozícii v rámci globálnej siete spoločnosti Mastercard a umožňuje bankám upraviť svoje služby s ohľadom na ekologicky zameraných spotrebiteľov, ktorí chcú podrobnejšie informácie o svojich nákupoch. Kalkulačka poskytuje informácie a dáta o dopadoch nákupných rozhodnutí a umožňuje ľuďom podieľať sa jednoducho na ochrane životného prostredia. Vacuumlabs navyše vyvinul softvérový vývojársky nástroj, ktorý umožňuje bankám a ďalším firmám integrovať do svojich aplikácií údaje o ekologickej stope každej aktivity ich zákazníkov.

Predstavitelia Doconomy sú presvedčení, že transparentnosť v otázke uhlíkovej stopy napomôže vzniku nových formátov lojalitných programov a zmení preferencie pri nákupoch. Zákazníci podľa Doconomy nebudú v budúcnosti porovnávať produkty len podľa ceny a kvality, ale aj na základ uhlíkovej stopy, čo bude predstavovať veľmi potrebný posun v spotrebiteľskom správaní.

„Spoločnosť Mastercard do poskytovania podrobných informácií jednotlivcom a do spoločného postupu zapája celý odbor. Mení tým samotný obsah úlohy, ktorú môže v každodennom boji s klimatickou zmenou finančný sektor zohrávať. V čase, keď ostatní hovoria o dôležitosti uplatňovania zásad ESG, Mastercard ich uvádza do praxe a poskytuje spotrebiteľom potrebné údaje,“ povedal Mathias Wikström, generálny riaditeľ spoločnosti Doconomy.

Koncentrácia CO2 v atmosfére napriek pandémii láme rekordy

V zemskej atmosfére je napriek pandémii koronavírusu opäť najviac oxidu uhličitého, odkedy začali pozorovania. Vyplýva to z najnovších meraní observatória na sopečnom ostrove Mauna Loa v americkom štáte Havaj. Informáciu priniesol britský denník The Guardian.

Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je momentálne o 50 percent vyššia než na začiatku priemyselnej revolúcie. Dňa 7. apríla namerala spomínaná havajská stanica koncentráciu CO2 v atmosfére na úrovni 418,46 častíc na jeden milión (ppm). Vlani bola priemerná hodnota CO2 v atmosfére 413,94 ppm a očakáva sa, že tento rok to bude približne 416,3 ppm.

Globálne emisie CO2 síce v roku 2020 vzhľadom na pandémiu koronavírusu dočasne klesli, celková koncentrácia tohto plynu v atmosfére však napriek tomu v konečnom dôsledku narástla.

„Emisie síce klesli, stále však produkujeme príliš veľa CO2, takže jeho koncentrácia v atmosfére sa bude aj naďalej zvyšovať - až dovtedy, kým sa nám podarí dostať bližšie k uhlíkovej neutralite,“  komentoval pre The Guardian profesor Martin Siegert z britskej univerzity Imperial College London.

Podľa Medzivládnej komisie OSN pre klimatické zmeny (IPCC) musí svet dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, ak chce udržať nárast globálnej priemernej teploty na hranici 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou.

Cesta k uhlíkovej neutralite bude podľa profesora Siegerta náročná, ale nevyhnutná.

Podľa Simona Lewisa z londýnskej univerzity UCL "je ľahké zabudnúť, do akej miery a ako rýchlo našu planétu ovplyvňujú emisie fosílnych palív".

„Trvalo viac ako 200 rokov, kým sa atmosférická koncentrácia CO2 zvýšila o 25 percent, následne však už iba 30 rokov, kým dosiahla úroveň o 50 percent vyššiu oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou,“  priblížil Lewis.

Stále je však možné zmierniť najhoršie následky klimatických zmien, dodal Lewis. Krajiny sveta však podľa neho musia konať čo najskôr a dramaticky znížiť emisie skleníkových plynov.