Slovenské letiská zažili historicky najhorší rok. V zime lietali najmä dovolenkové chartre

• V Bratislave rástla iba nákladná doprava
• Počet vybavených letov poklesol o polovicu
• Medzi najsilnejšími mesiacmi január a august
• Aj Viedeň zaznamenala historickú stratu

Letiská na Slovensku majú za sebou ťažký rok a zatiaľ to nevyzerá, že príde k prudkému zlepšeniu situácie. Počet pohybov lietadiel sa znížil približne o polovicu, uskutočnilo sa omnoho menej letov, pričom pokles je zaznamenaný najmä v pravidelnej doprave.

V Bratislave rástla iba nákladná doprava 

Letisko M. R. Štefánika vybavilo v roku 2020 spolu na príletoch a odletoch 405 097 cestujúcich, čo je pokles o 82 percent oproti roku 2019. Z dôvodu zákazu civilných príletov v období pandémie koronavírusu, redukcii letov či frekvencií letov prišlo letisko v porovnaní s rokom 2019 o celkovo 1 885 145 cestujúcich, keďže v roku predtým vybavilo 2,29 milióna pasažierov.

Objem vybaveného leteckého nákladu však dosiahol druhý najvyšší historický rekord.

„Pandémia koronavírusu spôsobila, že sa letisko po rokoch rozvoja vrátilo o 18 rokov späť. Takýto nízky počet odbavených cestujúcich totiž zaznamenalo letisko v Bratislave naposledy pred 18 rokmi, v roku 2002, keď ešte nebolo samostatnou akciovou spoločnosťou, ale spolu s ďalšími štyrmi slovenskými letiskami spadalo pod spoločného prevádzkovateľa – Slovenskú správu letísk,“ poznamenal generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Letiska M. R. Štefánika Jozef Pojedinec.

„V prvých dvoch mesiacoch roka 2020 pritom letisko zaznamenávalo nárast počtu cestujúcich v porovnaní s januárom a februárom 2019. Avšak od 13. marca boli až do polovice júna, teda na tri mesiace, úplne zakázané civilné prílety, a uskutočňovali sa len repatriačné, nákladné či obchodné lety. Až do septembra navyše naďalej platil zákaz príletov z rizikových krajín. Hoci sa postupne začala letecká doprava obnovovať, záver roka opäť poznačila druhá vlna pandémie a s ňou spojené redukcie plánovaných letov,“ vysvetlil prevádzkové výsledky Jozef Pojedinec.

V roku 2020 zaznamenalo Letisko Bratislava historicky 2. najlepší výsledok v objeme vybaveného leteckého nákladu. Spolu vybavilo 24 739 ton carga, čo predstavuje nárast o 21 % oproti vlaňajšiemu objemu carga. Za doteraz najsilnejším rokom 2017 zaostal výsledok len o 1 500 ton.

Počet vybavených letov poklesol o polovicu

Vlani sa na bratislavskom letisku uskutočnilo spolu 13 797 príletov a odletov, čo predstavuje pokles o 52 % oproti roku 2019, kedy sa na bratislavskom letisku uskutočnilo 28 745 pohybov lietadiel.

Pandémia najviac zasiahla medzinárodné pravidelné a charterové lety, ich počet poklesol približne o 70 %. Menej sa kríza v letectve prejavila na obchodných či súkromných letoch, čiže letoch všeobecného letectva, ktoré zaznamenali pokles o 25 %. Naopak, počet nákladných letov medziročne narástol až o 30 percent.

Výrazný pokles hlási aj letisko Košice. To zaznamenalo v minulom roku v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 medziročný pokles cestujúcich o 82,5 percenta. Celkovo počas roka prešlo bránami letiska 97 382 cestujúcich, čo je o 460 681 menej ako v roku 2019.

„Na pravidelných linkách bolo prepravených 93.603 cestujúcich. Charterové lety využilo 2712 cestujúcich a lety všeobecného letectva 1067 cestujúcich. Najžiadanejšou destináciou bol v roku 2020 Londýn Luton, nasledovaný Viedňou, Prahou, Varšavou a letiskom Londýn Stansted. Jedinou charterovou destináciou v ponuke bola cyperská Larnaka,“ informovalo o tom letisko v oficiálnej tlačovej správe.

K pozitívam minulého roka Košice počítajú dve nové linky, ktoré začal prevádzkovať Ryanair - v auguste do Prahy a v októbri do Liverpoolu, ako aj oznámenie novej destinácie Varšavy na rok 2021.

Podľa výkonného riaditeľa košického letiska Michaela Tmeja sa tiež vďaka podpore zo strany štátu podarilo udržať zamestnanosť.

Medzi najsilnejšími mesiacmi január a august

Najsilnejším mesiacom roka bol mesiac január, kedy letisko vybavilo viac ako 126-tisíc cestujúcich. Najsilnejším letným mesiacom bol august, kedy letiskom prešlo 48-tisíc cestujúcich.

Najviac cestujúcich letelo vlani z Letiska M. R. Štefánika do/z Londýna (spolu dve letiská Londýn-Stansted a Londýn-Luton), ktorý však v porovnaní s rokmi predtým zaznamenal výrazný pokles počtu cestujúcich. Nasledoval Dublin a vďaka letom zo začiatku roka je na treťom mieste Moskva. Do Moskvy sa však od marca do konca roka už viac nelietalo z dôvodu zákazu vstupu cudzincov na územie Ruska, aj z dôvodu zákazu vstupu osôb z tretích krajín (vrátane obyvateľov Ruska) na územie Slovenska za účelom turizmu. Do tureckej Antalye, ktorá sa po minulé roky umiestňovala na prvej priečke spomedzi charterových destinácií, sa tento rok nelietalo počas leta vôbec z dôvodu pandemických obmedzení. Naopak, najviac cestujúcich pribudlo na trase do chorvátskeho Splitu, ktorý v roku 2020 prvýkrát obsluhovala slovenská spoločnosť AirExplore ako pravidelnú sezónnu linku.

Z pohľadu celkového počtu cestujúcich prepravila najviac cestujúcich z Bratislavy a do Bratislavy letecká spoločnosť Ryanair, za ňou nasledovali dopravcovia Wizz Air, Pobeda, Air Explore a Travel Service. Najviac letov vykonal v roku 2020 práve Ryanair a nákladná spoločnosť DHL, v nepravidelnej doprave letecké školy Seagle Air a JetAge a najviac súkromných letov zabezpečili domáci dopravcovia EliteJet a TatraJet.

Aj Viedeň zaznamenala historickú stratu

Letisko Viedeň vlani podľa očakávania taktiež zaznamenalo výrazné zhoršenie hospodárskych výsledkov. Tržby sa medziročne prepadli o 61,1 % na 333,7 milióna eur. Prevádzkovateľ prvýkrát vo svojej histórii zaznamenal stratu, vlani dosiahla 75,7 milióna eur. Tento rok dúfa letisko v zotavenie leteckej dopravy v druhej polovici roka, ktoré by mu mohlo z tržieb 430 miliónov eur priniesť malý zisk štyri milióny eur.

Vlani prešlo viedenským letiskom 7,8 milióna cestujúcich, pričom tento počet bol naposledy zaznamenaný v roku 1994. V súčasnosti dosahuje počet cestujúcich menej než 10 % predkrízovej úrovne. Letisko pre celý tento rok dúfa, že sa počet cestujúcich zvýši na 40 % predkrízovej úrovne, čo by pre Viedeň znamenalo 12,5 milióna ľudí. V rámci celej skupiny vrátane letísk Malta a Košice by išlo o 15,9 milióna pasažierov. Vzhľadom na tieto prognózy potrebuje letisko trvanie režimu kurzarbeit až do roka 2022, v opačnom prípade hrozí masívne prepúšťanie.

Letisko Viedeň vlani zredukovalo svoje investície o viac než polovicu zo 171,8 na 79,9 milióna eur. Tento rok plánuje obmedziť investície na 62 miliónov eur.