O aké voľby sa jedná? V októbri si Česi volia zastupiteľov krajov a jednu tretinu senátorov.
Čo je senát a akú má funkciu
Český parlament na rozdiel od toho Slovenského sa skladá z dvoch komôr:
- hornej komory - Senát
- dolnej komory - Poslanecká snemovňa
V súčasnosti sa Senát skladá z 81 členov - senátorov, ktorí sú volení na 6 rokov. Avšak každé 2 roky sa volí tretina z nich. Senát plní v ČR akúsi poistku demokracie. Vďaka menším hlasovacím obvodom ho obvykle obsadzujú príslušníci iných strán, než ktoré vládnu v Poslaneckej snemovni. Senátori sú tak zvyčajne výrazné osobnosti než zástupcovia politických strán.
Jeho funkcia spočíva v prijímaní či zavrhovaní návrhov zákonov, ktoré vyšli z Poslaneckej snemovne. Návrh zákona môže Senát do Poslaneckej snemovne aj vrátiť. Taktiež môže zákon navrhnúť. Súhlas senátu je potrebný k ratifikácii medzinárodných zmlúv, k volebnej či ústavnej zmene zákona. Vyhlásenie núdzového stavu sa bez súhlasu Senátu taktiež neobíde.
Spôsob hlasovania a hygienické opatrenia
Voľby do Senátu Parlamentu Českej republiky prebiehajú v piatok 2.októbra od 14.00 do 22.00 hodín a v sobotu 3. októbra od 8.00 do 14. hodín. Hlasovanie prebieha súčasne s voľbami do zastupiteľstiev krajov (ekvivalentom naších VUCiek).
Hlasovať môže iba občan Českej republiky (vo veku 18 a viac rokov). Týchto volieb sa nemôžu zúčastniť Slováci, ktorí trvale žijú a vychovávajú rodiny v Českej Republike. Je nutné občianstvo.
Taktiež nie je možné voliť zo zahraničia. Voliči hlasujú iba na území Českej republiky, a to len v tom volebnom okrsku, kde má miesto trvalého pobytu. Výnimku majú voliči s voličským preukazom. Tí síce nemusia voliť priamo v mieste trvalého pobytu avšak iba na území daného volebného okrsku. Volebných okrskov je 27.
Hlasuje sa osobne po preukázaní sa občianskym preukazom alebo pasom.
Pri vstupe do volebnej miestnosti sa musí dodržať "3R" zásada: Rúško - ruky - rozostupy. Čiže nasadené rúško počas celej doby pobytu. Odkryje sa iba na pár sekúnd po vyzvaní komisie pri identifikácii po predložení občianskeho preukazu. Pri vstupe do volebnej miestnosti je nutné použiť dezinfekciu na ruky a udržovať aspoň dvojmetrový odstup od ostatných voličov a členov volebnej komisie.
Drive-in a voliči v karanténe
Ako sme vyššie uviedli, nezvyčajná situácia si vyžaduje nezvyčajné prostriedky. Aby mohli odovzdať svoj hlas aj voliči v karanténe, boli pre nich zriadené tzv. "drive-in" stanoviská, hlasovacie parkoviská.
Vodič, ktorí je v karanténe či už má pozitívny alebo negatívny test na covid-19, mohol svoj hlas odovzdať už v stredu 30. septembra na špeciálnom parkovisku, kam mohol prísť svojim vozidlom. Zastaviť na určenom mieste, stiahnuť okienko s rúškom na tvári a s prichystaným občianskym preukazom. K okienku pristúpil vyškolený člen volebnej komisie v ochrannom obleku. Volič z auta nesmel vystúpiť, preukázal sa občianskym preukazom na pár sekúnd si odkryl tvár kvôli identifikácii. Volič sa musí prukázať aj nejakým potvrdením o tom, že je v karanténe. Tieto stanoviská sú výlučne vyhradené pre voličov s "covidom" či povinnou karanténou. Následne volič vložil do obálky hlasovacie lístky a cez okienko auta ich vhodil do hlasovacej urny.
Spolu s vodičom auta mohli byť prítomní v aute aj členovia rodiny, ktorí sú s ním v karanténe a chceli odovzdať svoj hlas.
Voľba do presnosnej schránky
Ak sa nemôže volič dostaviť do volebnej miestnosti či na drive-in stanovisko, môže zvoliť voľbu do prenosnej volebnej schránky. Voliči, ktorí nemajú nariadenú karanténu alebo izoláciu však túto možnosť volia len zo závažných dôvodov (úraz, dlhodobá choroba). O takúto voľbu musia požiadať obecný úrad.
Voliči v karanténe, ktorí majú záujem voliť do zvláštnej prenosnej volebnej schránky sa musia nahlásiť na krajskom úrade na špeciálnej telefónnej linke.
Vybraný pracovníci potom s prenosnou schránkou navštívia voliča opäť 2. alebo 3. októbra.
Aj keď voliči na drive-in stanoviskách volili už v stredu 30.9., urny s ich hlasmi sa otvoria až po uzatvorení všetkých hlasovacích miestností, teda 3. októbra po 14.00 hodine.
Miroslava Hrášková
V článkoch sa najradšej venuje problematike daní, dávok a dôchodkov. Okrajovo spracováva aj oblasť financovania bývania, termínovaných vkladov a sporenia. Vyštudovala hospodársku politiku na ekonomicko-právnej fakulte Masarykovej... Ďalšie články autora.