Nie je právnik ako právnik: Advokát alebo notár? Za kým ísť?

Právnická fakulta je len nutný základ, podstatná je odborná prax

Aby človek mohol vykonávať akúkoľvek odbornú právnickú profesiu, musí v prvom rade získať vysokoškolské vzdelanie na niektorej z právnických fakúlt. Viaceré ponúkajú na výber aj trojročné bakalárske odbory; ak však tieto nemajú nadväzujúce magisterské štúdium, ide zväčša o programy vhodné k doplneniu vzdelania pre úradnícke profesie. Vo všeobecnosti sa však pod pomenovaním „právnik“ rozumie osoba, ktorá právnickú fakultu študovala (aspoň) 5 rokov a týmto štúdiom získala titul „magister“ (Mgr.).

Pre získanie titulu „JUDr.“ je potrebné zložiť tzv. rigoróznu skúšku, ktorá pozostáva z obhajoby vedeckej práce a ústnej skúšky, ktorú možno vykonať v rámci nadstavby univerzitného vzdelania. „JUDr.“ je však len akademický titul, ktorý nemá (a ani nemusí mať) každý právnik – o erudícii potrebnej pre riešenie konkrétnych káuz a skúsenostiach právnika teda v súčasnosti vypovedá len málo. O týchto kvalitách naopak svedčí zloženie príslušnej odbornej skúšky, ku ktorej sú právnici pripúšťaní až po odpracovaní potrebného obdobia povinnej praxe. Titul „JUDr.“ si teda veľa právnikov dopĺňa najmä preto, lebo sa u bežných ľudí automaticky spája s označením právne vzdelaného človeka; mnohí právnici (vrátane sudcov či notárov) však veľmi úspešne vykonávajú svoje povolanie aj ako magistri.

S väčšinou bežných záležitostí pomôže advokát

Na advokáta sa môžete obrátiť, keď potrebujete právne zastúpenie v súdnom konaní či vypracovanie najrôznejších zmlúv alebo právne stanovisko. Advokáti sa venujú tiež obhajobe v trestných veciach, v ktorých dozerajú na dodržiavanie práva obžalovaného na spravodlivý proces. 

Advokátom sa človek nestane hneď po ukončení vysokej školy. Najskôr musí absolvovať povinnú koncipientskú prax, ktorá aktuálne trvá 3 roky, a to spolu s ďalším odborným vzdelávaním. Následne treba zložiť ešte advokátsku skúšku. Advokátom je len tá osoba, ktorú nájdete zapísanú v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou; vďaka Európskej únii sa však možno stretnúť aj s tým, že na Slovensku občas poskytujú právne služby aj advokáti zapísaní v zoznamoch vedených príslušnými advokátskymi komorami iných štátov (najmä Českou advokátskou komorou). 

Sudcovia musia splniť náročné podmienky

Ďalším tradičným právnickým povolaním je výkon sudcovskej činnosti. Sudcom sa môže stať len osoba, ktorá dosiahla aspoň 30 rokov, zložila odbornú justičnú skúšku a úspešne absolvovala tzv. výberové konanie. V ňom sa overujú odborné znalosti uchádzačov a ich všeobecný prehľad; okrem toho ale tiež schopnosť ich tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, slovný prejav, osobnostné predpoklady a tiež zdravotný stav a znalosť cudzieho jazyka. Sudca vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme a má právomoci štátneho orgánu. Počet sudcov je (na rozdiel od advokátov) obmedzený. 

Notár vám pomôže aj s uznaním dlhu

Typickou notárskou činnosťou je osvedčovanie rôznych právne významných skutočností. Zjednodušene to znamená, že notári formou tzv. notárskej zápisnice deklarujú, že nejaká skutočnosť naozaj nastala. Notár napríklad potvrdí, že ste skutočne prejavili vôľu rozdeliť váš majetok označenému okruhu dedičov (vo forme závetu); v súvislosti s vymáhaním pohľadávky môže byť pred notárom uznaný dlh, a to aj tak, že sa uznanie pretavené do formy notárskej zápisnice stane základom pre jeho exekučné vymáhanie (bez potreby súdneho rozhodnutia). Údaje uvedené v notárskej zápisnici sa (na rozdiel od iných listín) automaticky pokladajú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Notári tiež vykonávajú úkony v dedičskom konaní a registrujú osoby do Zoznamu prijímateľov 2 % dane. Aj notári absolvujú povinnú prax, ktorá sa skladá z koncipientskej praxe, na ktorú nadväzuje postavenie tzv. notárskeho kandidáta. Skladajú tiež odbornú notársku skúšku.

Prokurátori sú v podstate „advokátmi“ štátu

Prokurátori vykonávajú najmä funkciu štátnych žalobcov v trestnom konaní. V súkromnoprávnych veciach vystupujú v niektorých súdnych konaniach, kde sa angažujú predovšetkým vtedy, keď je potrebné hájiť záujmy štátu. Okrem toho dozerajú na zachovávanie zákonnosti pri výkone verejnej správy. Prokurátorom sa možno stať až dosiahnutím 25 roku veku. Okrem osobnostných predpokladov sa vyžaduje zloženie odbornej justičnej skúšky a absolvovanie výberového konania. Prokurátori nesmú byť členmi politických strán či hnutí.  

Exekútor zabezpečuje, aby ľudia plnili svoje povinnosti

Aj exekútori musia byť právnikmi. Nad rámec absolvovania vysokoškolského štúdia je podmienkou výkonu ich funkcie prax v trvaní 5 rokov (z toho aspoň 3 roky vo forme exekučnej praxe). Skladajú odbornú skúšku a musia prejsť výberovým konaním. Exekútori vymáhajú splnenie povinností uložených tzv. exekučnými titulmi. Nejde len o súdne rozhodnutia, ale tiež o už spomínané notárske zápisnice so súhlasom k vykonateľnosti či platobné výmery a výkazy nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov. 

Podnikový či iný právnik plní zadanie zamestnávateľa

Napriek tomu, že väčšina právnikov po skončení vysokej školy smeruje k výkonu niektorej tradičnej právnickej profesie, existujú aj takí absolventi, ktorí sa po štúdiu zamestnajú na právnych oddeleniach rôznych úradov či väčších firiem a venujú sa užšie vymedzeným právnym záležitostiam, ktoré potrebuje riešiť ich zamestnávateľ. Právnici môžu byť napríklad zamestnancami banky, ktorí vymáhajú jej pohľadávky alebo pracujú vo veľkom podniku, kde spravujú celú pracovnoprávnu či zmluvnú agendu. Podmienky pre výkon povolania tzv. podnikového právnika alebo právnika pracujúceho na úrade nie sú zjednotené zákonom; podľa požadovanej pracovnej náplne si ich stanoví konkrétny zamestnávateľ sám.