Druhá vlna COVID-19: čo robiť, aby vás nezruinovala? (príklady na dodatky zmlúv)

Doložka chrániaca pred následkami krízových stavov

Dojednaním, ktoré by po tohtoročných udalostiach určite nemalo chýbať v žiadnej významnejšej zmluve, je doložka o tzv. vyššej moci. Jej cieľom je odbremeniť vás od plnenia sankčných či iných záväzkov v prípade vami nezavinených katastrof či kríz. Mohla by znieť napríklad takto:

„Ak ktorejkoľvek zo zmluvných strán zabráni v riadnom plnení povinností podľa tejto zmluvy udalosť, ktorá má povahu tzv. vyššej moci, nezodpovedá táto zmluvná strana za škodu, ktorá tým druhej zmluvnej strane vznikne. Po dobu trvania uvedenej udalosti a jej následkov, ktoré zmluvnej strane objektívne bránia v riadnom plnení povinností podľa tejto zmluvy, nie je povinná strana v omeškaní; to neplatí, ak bola strana v omeškaní s plnením povinností už pred vznikom uvedenej udalosti. Za vyššiu moc sa pre účely tejto zmluvy považujú udalosti, ktorých následkom sú okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa § 374 Obchodného zákonníka.“

Takáto doložka vás na rámec zákona chráni nielen pred rizikom vzniku povinnosti k náhrade škody, ale tiež pred nutnosťou platenia tých zmluvných pokút (príp. úrokov z omeškania), ktorými sa má podľa zmluvy sankcionovať omeškanie s plnením povinností.

Právo úpravy zmluvy v prípade podstatnej zmeny okolností

V praxi podnikatelia zvažujú výhody či nevýhody uzatvorenia určitej zmluvy vo vzťahu k okolnostiam, ktoré sú aktuálne v dobe jej dojednávania. Časom sa však situácia môže zmeniť natoľko, že pôvodne dohodnuté podmienky sa pre jednu zo zmluvných strán stanú likvidačnými. Slovenská právna úprava tento problém rieši len veľmi obmedzene; pri dojednávaní zmlúv to teda treba mať na pamäti. Inšpirovať sa môžete napríklad § 1765 českého civilného kódexu. Dojednanie, ktoré povedie buď k zlepšeniu dohodnutých podmienok alebo k ukončeniu nevýhodnej zmluvy, môže znieť nasledovne:

„Ak dôjde k zmene okolnosti tak podstatnej, že zmena založí v právach a povinnostiach strán tejto zmluvy zvlášť hrubý nepomer znevýhodnením jednej z nich buď neúmerným zvýšením nákladov plnenia alebo neúmerným znížením hodnoty predmetu plnenia, má dotknutá strana právo domáhať sa voči druhej strane obnovenia jednania o zmluve, ak preukáže, že zmenu nemohla rozumne predpokladať či ovplyvniť a že skutočnosť nastala až po uzatvorení zmluvy alebo sa dotknutej strane zmluvy stala známou až po uzatvorení zmluvy. Ak k dohode o nových zmluvných podmienkach nedôjde ani do 30 dní po doručení písomnej výzvy týkajúcej sa obnovenia jednania druhej zmluvnej strane, zmluva uplynutím tejto lehoty zaniká.“

Ako dojednať zmluvné pokuty

Okrem zmluvných dojednaní, ktoré vám môžu v prípade mimoriadnych udalostí pomôcť, treba myslieť aj na tie, ktoré vám môžu naopak významne poškodiť. Vo veľkých problémoch sa mohli ocitnúť napríklad tí podnikatelia, ktorí sa pre prípad neplnenia ich povinností zaviazali k úhrade zmluvnej pokuty. Zákon ich s odkazom na okolnosti vylučujúce zodpovednosť síce zbavil povinnosti k náhrade škody (bližšie článok: COVID-19 a podnikanie: ako zmierniť dopad krízy na zmluvné vzťahy), od pokút ich však neoslobodil. Podľa ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka totiž platí, že (na rozdiel od povinnosti k náhrade škody) nezbavujú okolnosti vylučujúce zodpovednosť povinnosti platiť zmluvnú pokutu. 

Príklad na dojednanie zmluvnej pokuty:

Koncom januára tohto roka ste sa zaviazali, že najneskôr do konca marca pre vášho klienta zhotovíte dielo spočívajúce v oprave stroja. Ešte koncom januára ste u dodávateľa zadali výrobu potrebných komponentov, ktorá mala byť dokončená v polovici marca. V dôsledku vzniku pandémie bola u dodávateľa začiatkom marca pozastavená výroba a dielo ste kvôli chýbajúcim súčiastkam nestihli dokončiť včas. Omeškanie s dokončením nezakladá vašu povinnosť k náhrade škody. Ak však bola povinnosť včasného dokončenia diela zabezpečená aj zmluvnou pokutou, nezbavuje vás COVID-19 (keď nie je dojednané inak) povinnosti pokutu v plnej výške uhradiť.

Riešením uvedenej situácie je zmluvné pokuty neakceptovať. Nie každý na to ale pristúpi. Prijateľnejšou možnosťou môže byť dojednanie, v zmysle ktorého vás (a prípadne na oplátku aj vášho zmluvného partnera) okolnosti vylučujúce zodpovednosť povinnosti úhrady pokuty zbavia. Uvedené dojednanie môže znieť:

„Ak porušenie povinnosti podľa tejto zmluvy nastalo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť podľa § 374 Obchodného zákonníka, nie je porušujúca zmluvná strana povinná hradiť zmluvnú pokutu zabezpečujúcu porušenú povinnosť; § 300 Obchodného zákonníka sa teda neuplatní.“

V nájomných zmluvách presaďte aspoň zľavu z nájomného

V súvislosti s prenájmom nebytových priestorov je dnes predmetom právnych dohadov aj otázka, či nájomcovia musia za dobu zákazu otvorenia prevádzok platiť nájomné, prípadne či nie sú oprávnení žiadať zľavu. Ak sa do budúcna nechcete nespoliehať na prijatie prípadných zmierňujúcich opatrení iniciovaných vládou či na konečné rozhodnutie súdu v tejto otázke, myslite na to už pri dojednávaní zmluvy. Pre prípad, že by sa prevádzky z dôvodu ďalších pandemických opatrení pre zákazníkov zavreli, môže slúžiť napríklad nasledujúce dojednanie:

„Ak by nájomcovi bola bez jeho zavinenia kvôli okolnostiam majúcim povahu vyššej moci všeobecne záväzným predpisom, rozhodnutím, aktom verejnej správy či inou formou, ktorú by bol nájomca povinný rešpektovať, uložená povinnosť dočasne sa v predmete nájmu zdržať činnosti, za účelom ktorej mu bol predmet nájmu daný do užívania, môže nájomca od prenajímateľa požadovať zľavu z nájomného. Výška zľavy môže činiť maximálne ... % (doplniť konkrétnu výšku zľavy) a vzťahuje sa len na obdobie, v ktorom bol nájomca v dôsledku skutočností uvedených v predchádzajúcej vete povinný zdržať sa výkonu uvedenej činnosti v predmete nájmu.“