Pľúcne ventilátory a rúška nepostačia
Zatiaľ, čo sa zdravotnícky systém snaží zabezpečiť dostatok kapacít pre chorých ľudí, aj ekonomika zápasí o prežitie. Výroba pľúcnych ventilátorov, ktoré naštartovala slovenská firma Chirana, ani šitie rúšok, na ktoré prešli mnohé textilné firmy, nestačia. Tisíce podnikateľov balansuje na hranici prežitia.
Nehovoriac o dopadoch na cestovný ruch. Bez príjmu sa ocitli prakticky všetky cestovné kancelárie a hotely. Podobný scenár kopíruje celý svet. Aj preto podľa odhadov JP Morgan môžeme očakávať väčší prepad ekonomiky, než v roku 2008.
„Ako naberá koronavírus na sile, je svetová ekonomika čím ďalej, tým viac narušená. Recesia nebude taká vážna ako tie z rokov 1981 – 1982, ale horšia než mierne recesie v rokoch 1991 a 2001,“ odhaduje tím ekonómov Goldman Sachs.
Deutsche Bank rovnako odhaduje, že aj ekonomika USA klesne tento rok o 0,8 % a ekonomika Japonska o 1,7 %. Kríza je na spadnutie. To si uvedomujú aj vlády a centrálne banky, ktoré sa snažia sanovať rúcajúcu sa ekonomiku. Svetové banky aj štáty už aktívne bojujú za ekonomickú udržateľnosť, čo dáva nádej, že dokážeme prežiť aj ďalšiu krízu.
Pribúdajú ľudia bez práce
Hlavným znamením, že sa začala ekonomická recesia, je nárast ľudí bez práce. Čísla sa zatiaľ len rozbiehajú, no USA už má jasno. Miera nezamestnanosti sa v marci zvýšila z 3,8 % na 4,4 %. V dôsledku COVID-19 zaniklo 700-tisíc pracovných miest a už takmer 10 miliónov ľudí v USA požiadalo o dávku v nezamestnanosti, čo sú rekordné čísla.
„Americký trh práce jasne ukazuje na ekonomiku v recesii,“ hovorí Katarína Muchová z oddelenia analýz trhu Slovenskej sporiteľne. V Rakúsku sa už rovnako nezamestnanosť zvýšila na rekordnú hodnotu. Podľa organizácie pre trh práce Arbeitsmarktservice od 15. do 29. marca pribudlo 179 000 nezamestnaných. Podobné čísla sa očakávajú aj v iných krajinách a rovnako prudký bude nárast zrejme aj na Slovensku. Prvé firmy ohlásili hromadné prepúšťania, čo sa dotkne rádovo tisícok ľudí. Stimulácia ekonomiky preto smeruje k ochrane pracovných miest a podpore životaschopnosti podnikateľského prostredia.
Starý systém zachraňujú nové peniaze
Prepad ekonomickej aktivity a zamestnanosti bude ovplyvňovať dianie v celom svete. V snahe zachovať fungovanie demokratického a ekonomického modelu vyspelého sveta sa do záchrany púšťajú aj hlavné finančné autority.
Americká vláda už pripravuje podporu malým firmám v podobe úverov za najmenej 350 miliárd dolárov. Stimulačný balíček by mal dosiahnuť rozsahu od 850 miliardy až ž 1 bilióna dolárov. V jeho rámci sa počíta v rozsahu 500-550 miliárd v priamej podpore Američanov, prípadne v daňových úľavách. Ďalších 200-300 miliárd by malo smerovať na podporu malých podnikov a 50-100 miliárd na podporu aerolínií a ďalších sektorov. Aj Federálna rezervná banka poskytuje americkej ekonomike výrazné stimuly.
Európska centrálna banka spustila nový Pandemický núdzový program nákupu (PEPP) a upustila od stropu pri nákupe štátnych dlhopisov. „Nákupy štátnych dlhopisov boli doteraz obmedzené na 33 % dlhu jednotlivých krajín. Po zmene však bude môcť v rámci svojho dočasného pandemického núdzového programu tento limit prekročiť,“ hovorí Muchová.
ECB bude môcť realizovať nákupy vo väčšom rozsahu, čím centrálna banka pomáha v stabilizácii výnosov na štátnych dlhopisoch. Inak by napríklad Taliansko či Španielsko mali viditeľne vyššie rizikové prirážky.
Na úrovni Európskej únie prebiehajú už niekoľko dní diskusie, ako pomáhať krajinám zasiahnutých krízou. Ministri financií eurozóny sa počas Zeleného štvrtka dohodli na spoločných krokoch boja proti ekonomickej recesii vyvolanej koronavírusom. Poľa dohadov bude hlbšia ako počas krízového roka 2009. Celkový záchranný balík môže dosiahnuť až 540 miliárd eur. Ide pritom zrejme iba o prvý návrh. V hre ostávajú aj rokovania o fonde obnovy, ktorý je označovaný ako novodobý Marshallov plán.
Pomôcť by malo aj presmerovanie financií z eurofondov, možná je emisia spoločných koronabondov, rovnako pribúdajú ohlasy, že štáty by mohli využiť pôžičky z eurovalu do výšky dvoch percent HDP. Hovorí sa aj o koronafonde, kde by nástroje tvorila spoločná schéma na podporu nezamestnaných vo výške 100 miliárd eur. Ďalšie možnosti čerpania pôžičiek sú k dispozícii z Európskej investičnej banky. Na rozprúdenie ekonomiky sú tak prichystané miliardy eur aj dolárov.
Ako ďalej Slovensko?
Aj Slovensko bude odkázané na európsku pomoc, no v súčasnosti aj domáci ekonómovia pracujú na systéme, ako pomôcť ekonomike našej krajiny čo najviac. Ako prvé Ministerstvo financií predstavilo Lex korona. V oblasti sa opatrenia zameriavajú na rozloženie finančných nákladov a nižšiu administratívnu záťaž pre podnikateľský sektor.
Balík zahŕňa posuny termínov daňových priznaní, ročných zúčtovaní za zamestnancov, účtovných závierok či výročných správ, ako aj odloženie daňových exekúcií a niektorých daňových kontrol.
Vláda v spolupráci s bankami predstavila opatrenia na pomoc ľuďom aj podnikateľom. Výraznou pomocou je odklad splátok úverov a lízingov a príspevky pre živnostníkov a zamestnancov vo firmách, ktoré zaznamenali pokles tržieb. Pomoc sa bude odvíjať od výšky ich prepadu.
Zároveň štát poskytne bankám mesačné bankové záruky vo výške 500 miliónov eur, ktoré komerčné banky poskytnú podnikateľom za výhodnejších podmienok. V hre je aj schéma Kurzarbeit, čiže využitie skrátenej pracovnej doby s podporou štátu. Podpora ekonomiky neustále prebieha, avšak už dnes je jasné, že aby opäť fungovala tak, ako to bolo v roku 2019, bude potrebné počkať minimálne pár mesiacov, ak nie rokov. A to nielen na Slovensku, ale napriek výrazným stimulom, na celom svete.