Za určitých podmienok môže partner dediť aj bez závetu
Dediť možno buď zo zákona, alebo zo závetu. Právny poriadok kladie dôraz na to, aby sa na poslednú vôľu poručiteľa bral náležitý zreteľ; preto sa pri dedení majetku postupuje prednostne podľa testamentu. Len keď tento neexistuje alebo nespĺňa povinné náležitosti, určí sa okruh dedičov podľa príslušných zákonných ustanovení. Poručiteľov druh či družka môžu nadobudnúť v rámci dedičského konania jeho majetok aj v rámci tzv. zákonnej dedičskej postupnosti, ale len v prípade, ak sú splnené požadované podmienky.
I. Čo musí byť splnené, aby druh/družka zo zákona zdedili aspoň niečo
1. Poručiteľ nemá potomkov, alebo došlo k ich platnému vydedeniu
Po poručiteľovi vždy prednostne dedia jeho potomkovia, ktorí sú dedičmi v tzv. prvej dedičskej skupine. Spolu s nimi dedí poručiteľov manžel, a to rovnakým dielom. Pokiaľ poručiteľ potomkov má, nemôže druh s dedením zo zákona vôbec počítať. Dodajme, že ak nededí niektoré poručiteľovo dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti; ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
Potomkov možno z dedenia úplne vylúčiť len vydedením. Dôvody pre tento postup sú striktne obmedzené; môže k nemu dôjsť len keď potomok:
- a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
- b) o poručiteľa trvalo neprejavuje naozajstný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
- c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka,
- d) trvalo vedie neusporiadaný život.
2. Druh vedie s poručiteľom aspoň rok spoločnú domácnosť alebo je na neho odkázaný výživou
Druh či družka prichádzajú do úvahy ako zákonní dedičia až v tzv. druhej dedičskej skupine. Osoby v nej však dedia len vtedy, ak poručiteľ nemá potomkov alebo ak ich vydedil. Pri dedení v druhej dedičskej skupine polovicu dedičstva dostane manžel; zvyšok si partner rozdelí rovným dielom s rodičmi poručiteľa. Okrem nededenia potomkov musí byť pre dedenie nezosobášeného partnera splnená podmienka, aby:
- a) s poručiteľom najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou žil v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa o ňu spolu s poručiteľom staral,
- b) alebo aby bol odkázaný výživou na poručiteľa.
Druh či družka, ktorí s poručiteľom spoločne nebývali, teda môžu bez závetu na dedičstvo pomýšľať len ťažko.
II. Čo musí byť splnené, aby druh/družka zo zákona zdedili úplne všetko
1. Poručiteľ nemá potomkov, alebo došlo k ich platnému vydedeniu
Táto podmienka musí byť splnená, aby sa nededilo v rámci prvej dedičskej skupiny, do ktorej druh ani po splnení podmienky spoločnej domácnosti či odkázanosti na výživu nepatrí.
2. Druh vedie s poručiteľom spoločnú domácnosť alebo je na neho odkázaný výživou
Ide o podmienku, bez splnenia ktorej sa druh či družka vôbec nezaradia do okruhu dedičov.
3. Poručiteľ nemá ani manžela, ani rodičov, ani súrodencov či ich potomkov
Ak poručiteľ nemá manžela ani rodičov, nededí v rámci druhej dedičskej skupiny len jeho partner – podľa zákona sa automaticky prechádza do tretej dedičskej skupiny. V tejto dedia poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby, resp. osoby odkázané výživou na poručiteľa. Aby sa teda nezosobášený partner nedelil s nikým, nesmie mať poručiteľ súrodencov ani netere a synovcov, ktorí by ako dediči prichádzali do úvahy spolu s partnerom.
Dodajme, že ak by okrem druha či družky existovala aj iná osoba, ktorá by spĺňala podmienku spoločnej domácnosti či odkázanosti na výživu, dedila by samozrejme rovným dielom s druhom. V praxi môže ísť napr. o dieťa druha či družky, ktoré nebolo poručiteľovo, ale žilo pod jednou strechou s nezosobášenými partnermi.
Dedenie druha zo závetu: aj v ňom môže byť háčik
Ak chcete dosiahnuť, aby všetok váš majetok zdedil druh, spísanie poslednej vôle môže byť dobrým riešením. Pri vyhotovení závetu však treba počítať s tzv. neopomenuteľnými dedičmi, ktorí aj v prípade testamentárneho dedenia musia z dedičstva dostať svoj zákonný podiel. Maloletí potomkovia musia dostať aspoň toľko, koľko by bol ich zákonný dedičský podiel; plnoletí potomkovia musia dostať zo zákonného podielu aspoň polovicu. Na závet, ktorým všetko odkážete druhovi s tým, že potomkov úplne vynecháte, bude braný zreteľ, ale len v tej časti, ktorá nebude zasahovať do podielov určených pre neopomenuteľných dedičov.
Výlučné závetné dedenie druha v prípade existencie potomkov umožňuje len ich platné vydedenie, ktorého podmienky sme popísali vyššie. Určitou možnosťou pre navýšenie dedičského podielu je aj využitie tzv. započítania na dedičský podiel. Ide o inštitút umožňujúci započítať na podiel to, čo poručiteľ ešte za života bezplatne dedičovi daroval – s výnimkou obvyklých darovaní (napr. na narodeniny, na Vianoce apod.). Započítanie si pri dedení zo závetu partner uplatňuje až v dedičskom konaní s tým, že už pri spísaní závetu musí dať poručiteľ na takéto započítanie príkaz.
Poslednou možnosťou, ako majetok „prenechať“ druhovi, je jeho prevod do vlastníctva druha ešte za života poručiteľa. Táto alternatíva je pre poručiteľa najrizikovejšia. Na druhej strane je však najvýhodnejšia pre druha, pretože sa vyhne dedičskému konaniu a prevodné zmluvy bývajú potenciálnymi zákonnými dedičmi zväčša len veľmi ťažko napadnuteľné.
Barbora Magočová
Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.