Za bývanie platíme veľa a budeme stále viac
Slováci nepatria k lídrom Európskej únie, čo sa týka platov, no máme bývanie drahšie ako mnohé iné krajiny európskeho paktu. Podľa slovenskej sporiteľne majú Slováci spomedzi 28 krajín Európskej únie jedny z najvyšších nákladov na bývanie.
Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 % z celkových mesačných výdavkov domácnosti, v roku 2018 to bola už štvrtina. V nákladoch na vodu, plyn, elektrinu a na ďalšie položky súvisiace s bývaním, sú pred nami Fíni s podielom výdavkov 28,5 % a Dáni s 28,1 %. V únii pritom predstavujú priemerné výdavky na bývanie v priemere 24 % z celkových mesačných výdavkov. Vysoké náklady na bývanie na Slovensku sa však ešte zvýšia, vďaka vyšším cenám pri plyne, elektrike, vode aj pri teple, ktoré začali platiť od januára 2020.
Rastie voda, plyn, teplo, elektrika aj dane
„V súvislosti so zvyšujúcimi cenami energií, budú výdavky slovenských domácností na bývanie opäť od roku 2020 rásť. Nárast priemernej koncovej ceny elektriny bude na úrovni takmer ôsmich percent. K tomu sa zvyšuje aj cena plynu. Aj napriek zásahu štátu, stále 40 percent domácností pocíti navýšenie ceny o takmer štyri percentá,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Podľa oficiálneho vyjadrenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa zvyšujú koncové ceny elektriny priemerne o 7,63 %. Po prepočte to znamená, že malým odberateľom v sadzbe DD1 sa v roku 2020 zvýšia náklady o 82 centov mesačne. V sadzbe DD2 to bude nárast až o 2,60 eura mesačne. Pri plyne ide cena hore o 3,95 %, čo pri varení a ohreve vody znamená priemerne viac o 60 centov mesačne. Cena za dodávku tepla sa zvýši priemerne o 1,90 % a vodné a stočné narastie 1,00 %, čo pre priemernú trojčlennú rodinu znamená 21 centov mesačne.
„Do zvýšenia nákladov sa v budúcom roku podpíšu aj vyššie dane z nehnuteľností, ktoré zavádzajú viaceré samosprávy,“ dodáva Buchláková. Daňové povinnosti ovplyvniť nevieme, ale čo sa energií týka, je možné usporiť viac peňazí, ako bude cenové navýšenie.
Vďaka energetickej efektivite nemusíte platiť viac
Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je v prípade Slovenska využívaná energia na vykurovanie domácnosti až v 68,3 percentách, nasleduje ohrev vody s 14,8 % podielom, osvetlenie 11,7 %, varenie 5,6 % a klimatizácia len 0,1 %.
Ani rast cien energií o celé percentá však nemusí znamenať, že sa o rovnakú sumu zdvihnú aj vaše mesačné výdavky. Mnoho domácností má medzery v energetickej úspore, ktoré môžu ušetriť desiatky aj stovky eur ročne. Pravidlá, ako nenechávať dlho svietiť v izbe, kde nie sme, efektívne vetrať, či nenechávať bežať spotrebiče v stand-by, režime sú všeobecne známe. Avšak stále existujú možnosti, ako usporiť na energiách desiatky percent ročne.
Výrazná úspora na kúrení
Keďže je vykurovanie najväčším žrútom energie, práve tu možno dosiahnuť aj najvyššiu úsporu. Podľa vyjadrenia predsedu predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislava Janiša je častým problémom prekurovanie: „Neprekurujte miestnosti, v ktorých sa spí. Postačí v nich teplota 18-20 °C. Každý stupeň navyše vám môže zvýšiť náklady až o 6%.“
Efektívnym riešením regulácie tepla je inštalácia termostatu, ktorý vám umožní nastaviť teplotu pre rôzne časti dňa. Aj preto Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT) radí využívajte na radiátoroch termostatické ventily, ktoré udržiavajú teplotu v miestnostiach podľa ich nastavenia.
Vďaka tomu je možné využívať aj vznikajúce teplo z domácich spotrebičov pri pečení, varení či žehlení. Pri správnom nastavení termostatickej hlavice môžete ušetriť značnú časť nákladov na vykurovanie. Ak ušetríte na kúrení napríklad 12 %, tým, že neprekúrite miestnosť o dva stupne, nepocítite zvýšenie ceny energií a ešte aj usporíte. Žolíkom pre úsporu pri kúrení je aj skrátenie záclony. Podľa Stredoslovenskej energetiky záclonou siahajúcou po parapetnú dosku, usmerníte prúdenie tepla do miestnosti, čím sa ušetrí až 25 % energie.
Úspora až 90% elektriny
Jednu z najvýraznejších úspor energie dosiahnete výmenou žiaroviek. Nemusíte však meniť žiarovky za slabšie, iba využiť LED technológiu. Podľa prepočtu Stredoslovenskej energetiky má klasická žiarovka spotrebu 75 W a životnosť 1000 hodín, pričom LED žiarovka má spotrebu 8 W a životnosť viac ako 30 000 hodín. Úspora na energii pri svietení tak dosahuje až 90%. Tak isto prepočítali, že používaním malých kuchynských spotrebičov namiesto varenia na elektrickom sporáku môžete ušetriť pri príprave hrianok v hriankovači 45% energie, zohrievaním vody v rýchlovarnej kanvici ušetríte 66 % energie a napríklad varičom vajíčok až 70 %. To je úspora, ktorá sa už vie značne odraziť aj na účte za elektrinu.
Inovujte žrútov energie
Výmenou starých spotrebičov za nové reálne ušetríte výraznú časť nákladov na energiu vďaka ich novej, úspornejšej technológii. Podľa prepočtov Stredoslovenskej energetiky môžete inováciou chladničky s mrazničkou ušetriť až 71% elektriny oproti starému typu, na elektrickej rúre na pečenie sa dá dosiahnuť úspora 62 %, pri práčke 60% a pri obehovom čerpadle až 78 %. Tak isto je pri inovácii dobré staviť na mrazničku, ktorá netvorí vrstvu ľadu. Pár eur navyše za túto technológiu znamená dlhodobo zníženú spotrebu energie. Pretože námraza väčšia ako 3 mm zvyšuje náklady na elektrinu až o 75 %.