5 vecí, ktoré by ste mali vedieť pri hľadaní a nástupe do práce

1. Za neprípustné otázky na pohovore môžete žiadať primeranú náhradu

Na pracovnom pohovore by mal potenciálny zamestnávateľ vyžadovať len informácie súvisiace s prácou, o ktorú sa uchádzate. V zásade by mal teda najmä overovať vaše kvalifikačné či osobnostné predpoklady pre výkon ponúkanej pozície. Vašou povinnosťou je naopak informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré by mohli brániť výkonu práce alebo by mu mohli spôsobiť ujmu. Mladiství zamestnanci, ktorí už pracujú na inom pracovisku, musia zároveň oznámiť dĺžku svojho pracovného času.

Na pohovore naopak vôbec nesmú zaznieť otázky, ktoré sa týkajú:

• vášho prípadného tehotenstva,
• vašich rodinných pomerov,
• vašej bezúhonnosti – výnimkou sú práce, ktorých výkon podmieňuje bezúhonnosťou osobitný predpis, prípadne práce, z ktorých požiadavka na bezúhonnosť plynie z ich povahy,
• vašej politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti či náboženskej príslušnosti.

Ak zamestnávateľ zákaz neprípustných otázok poruší, máte podľa Zákonníka práce nárok na primeranú peňažnú náhradu. Jej výška nie je presne stanovená; bude teda závisieť od okolností konkrétneho prípadu.

2. Zistite si, či treba aj pracovný posudok a zápočtový list

Ak už máte za sebou pracovnú históriu, môže od vás nový zamestnávateľ požadovať predloženie pracovného posudku a zápočtového listu (zákonom označovaného tiež ako „potvrdenie o zamestnaní“). Zápočtový list vám musí váš predchádzajúci zamestnávateľ vydať aj bez výslovnej žiadosti; ak tak pri skončení pracovného pomeru neurobil, môžete mu pohroziť inšpektorátom práce alebo sa obrátiť so žalobou na jeho vydanie rovno na súd. O vydanie pracovného posudku naopak treba aktívne žiadať. Zamestnávateľ vám ho musí vydať do 15 dní od požiadania, nie však skôr, než 2 mesiace pred skončením pracovného pomeru.

3. Nie každá pracovná zmluva je spôsobilá založiť pracovný pomer

Zákonník práce ponecháva zamestnancom a zamestnávateľom priestor dojednať obsah pracovnej zmluvy podľa ich potrieb. Napriek tomu sa však pre platnosť pracovnej zmluvy vyžaduje, aby táto obsahovala aspoň:

1. Druh práce, na ktorý vás zamestnávateľ prijíma, a jeho stručnú charakteristiku,
2. Miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
3. Deň nástupu do práce,
4. Mzdové podmienky (ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve).

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý je v pracovnej zmluve označený ako deň nástupu do práce. Skontrolujte si tiež, ako je v zmluve upravená výška mzdy -  jej základná zložka nesmie byť dohodnutá v nižšej sume, ako bola suma základnej zložky mzdy zverejnená v pracovnom inzeráte. Dodajme, že ak patríte k mladistvým, musí si váš zamestnávateľ na uzatvorenie pracovnej zmluvy vyžiadať aj vyjadrenie vašich rodičov, resp. iných zákonných zástupcov.

4. V pracovnej zmluve dajte pozor aj na obvyklé „pasce“

Zákonník práce vyžaduje pre prevzatie niektorých povinností alebo obmedzení súvisiacich s pracovným pomerom váš súhlas. Pre zamestnanca je ideálne, ak ho musí zamestnávateľ žiadať o súhlas pre každý konkrétny prípad. Zamestnávatelia sa však bránia tak, že všeobecný súhlas k uvedeným obmedzeniam zakomponujú do textu pracovnej zmluvy, kde si ho často ani nemusíte všimnúť. K týmto prípadom patrí napríklad udelenie všeobecného súhlasu s vysielaním na pracovné cesty, ktorý vás bude dopredu nútiť vycestovať, aj keď sa vám to možno nebude v niektorých situáciách hodiť. Pre niektorých zamestnancov môže byť nevýhodné tiež udelenie súhlasu so zasielaním mzdy na bankový účet – bez tohto súhlasu vám totiž zamestnávateľ musí vyplatiť mzdu v pracovnom čase na pracovisku.

Ak máte záujem o pracovné miesto vedúceho zamestnanca, dajte pozor aj na to, či vám zamestnávateľ pracovnou zmluvou neoklieštil príplatky. V neposlednom rade treba skontrolovať aj to, či v pracovnej zmluve nie je dohodnutá tzv. konkurenčná doložka, ktorá by vás obmedzovala v zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. Táto sa môže týkať činnosti, ktorá má konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa.

5. Skúšobná doba neplatí automaticky a nemusí byť trojmesačná

Aby zamestnávateľ mohol využiť možnosť zjednodušeného skončenia pracovného pomeru počas skúšobnej doby, musí to s vami písomne dojednať. Bez takejto dohody je aj počas prvých troch mesiacov trvania vášho pracovného pomeru oprávnený pristúpiť k jeho jednostrannému ukončeniu len zo striktne vymedzených zákonných dôvodov.

Aj keď je zaužívané, že skúšobná doba spravidla trvá 3 mesiace, nemusí to platiť vždy. Tri mesiace predstavujú len maximálnu dĺžku skúšobnej doby, ktorá teda môže byť aj kratšia. Výnimkou sú niektoré skupiny vedúcich zamestnancov, u ktorých možno dohodnúť až šesťmesačnú skúšobnú dobu. Skúšobná doba sa nesmie predlžovať a nesmie sa dohodnúť pri opätovne uzatváranom pracovnom pomere na dobu určitú.