Určovanie výživného – čo (ne)robiť, aby vás nezruinovalo?

Aktuálny príjem je dôležitý, ale zďaleka nie rozhodujúci

Ak figurujete v rodnom liste ako rodič, budete musieť svoje dieťa vždy nejakým spôsobom podporovať. V prvom rade sa výživa poskytuje formou osobnej starostlivosti o dieťa. Z tohto dôvodu sa výška výživného nevyčísľuje tomu rodičovi, ktorému bolo zverené napr. po rozvode. V niektorých prípadoch neplatia samostatné výživné ani rodičia, ktorí majú dieťa v tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Ak je jej dĺžka pre oboch rodičov zhruba rovnaká a zároveň sú približne rovnaké aj majetkové pomery rodičov, súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí.

Pokiaľ je však životná úroveň jedného z rodičov vyššia, stanoví sa výživné aj pri striedaní dieťaťa (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 14CoP/70/2017). V prípade, že súd zveril dieťa druhému rodičovi, budete si musieť vyživovaciu povinnosť plniť v peniazoch. Pri určovaní výšky výživného majú súdy zo zákona prihliadať na vaše schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Výživné má byť zároveň určené v takej sume, aby sa dieťa podieľalo na vašej životnej úrovni.

Bez ohľadu na vašu majetkovú situáciu musíte vždy platiť aspoň 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Táto je aktuálne stanovená na 95,96 eur – súd vám teda musí uložiť k úhrade aspoň 28,79 eur mesačne. Nulové príjmy však automaticky nevedú k stanoveniu minimálneho výživného. Hlavným kritériom určenia výživného totiž nie je váš aktuálny zárobok, ale vaše celkové možnosti a schopnosti pre dosiahnutie adekvátneho príjmu.

Podstatné teda bude porovnanie aktuálnej situácie na trhu práce a vášho dosiahnutého vzdelania, odbornosti, praxe, manuálnych zručností, ale tiež zdravotného stavu a veku (rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 11CoP/306/2018). Pokiaľ vám teda v dosahovaní primeraného príjmu bránia zdravotné dôvody, treba ich súdu spoľahlivo preukázať. Rovnako treba aktívne dokazovať aj skutočnosť, že sa o získanie práce naozaj snažíte.

V tomto smere bolo napr. judikované, že oslovenie troch potenciálnych zamestnávateľov v priebehu roka a pol skutočný záujem o zdroj príjmu nedeklaruje (rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp.zn. 7Co/13/2016). Už len pre zaujímavosť dodajme, že od stanovenia výživného vás „nezachráni“ ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody (rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 19CoP/19/2017).

Ak podnikáte, nespoliehajte sa na to, že súdu postačí daňové priznanie

Zistenie reálnej výšky príjmu podnikateľa je pre súd oveľa ťažšie, než jej preukázanie v prípade zamestnanca. Podľa zákona platí, že rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, musí súdu ich výšku sám aktívne preukázať, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitných predpisov. K riadnemu splneniu týchto povinností sú rodičia motivovaní tzv. zákonnou fikciou predpokladanej výšky príjmu.

V prípade, že svoje zisky a majetkové pomery ako podnikateľ riadne nepreukážete, bude súd v zmysle tejto fikcie predpokladať, že sa váš priemerný mesačný príjem rovná 20-násobku sumy životného minima. Aktuálne životné minimum je 210,20 eur mesačne – súd teda v prípade uplatnenia fikcie určuje výživné pri zohľadnení príjmu vo výške 4 204 eur mesačne. Keď sú vaše príjmy vyššie než uvedená čiastka, môže sa vám pasivita pri ich dokazovaní aj vyplatiť.

Treba mať na pamäti, že splnenie dôkaznej povinnosti ohľadom preukázania príjmov nie je viazané na výzvu súdu – ak teda ako podnikateľ nechcete, aby sa váš príjem určoval podľa zákonnej fikcie, musíte sám a z vlastnej iniciatívy predložiť súdu doklady v takom rozsahu a s takým obsahom, ktorý umožňuje spoľahlivé zistenie vašich majetkových pomerov. Pokiaľ sa domnievate, že na preukázanie vašich príjmov postačí, keď predložíte súdu daňové priznanie, môžete naraziť.

Z judikatúry vyplýva, že daňové priznanie nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 11CoP/15/2017). Súdy vyžadujú preukazovanie príjmov aj príslušnou dokumentáciou vedenou podľa zákona o účtovníctve (rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 26CoP/26/2018).

V tejto súvislosti musí byť súdu umožnené aj zistenie skutočností chránených podľa osobitných predpisov – t.j. údaje chránené daňovým tajomstvom, bankovým tajomstvom apod. Dodajme, že pri podnikateľoch sa neberú pri určovaní výživného do úvahy výdavky, ktorých vynaloženie nebolo nevyhnutné vôbec alebo v realizovanom rozsahu. Možnosti a schopnosti podnikajúceho rodiča sa posudzujú podľa príjmu, aký by bol rodič dosiahol, keby uvedené výdavky nerealizoval.

Nepodnikatelia majú dokazovanie jednoduchšie

Ak ste klasickým zamestnancom, súdu budete dokazovať výšku vašich príjmov potvrdením od vášho zamestnávateľa. Potvrdenie bude žiadať za určité ním stanovené obdobie, najčastejšie posledných 12 mesiacov. V prípade, že poberáte sociálne dávky, bude sa súd riadiť potvrdením o ich poberaní.

Okrem skúmania pravidelných príjmov pre zamestnancov aj pre podnikateľov platí, že na zhodnotenie ďalších majetkových pomerov sa ako dôkazy predkladajú napr. listy vlastníctva, výpisy z bankových účtov, registra cenných papierov či doklady o vlastníctve motorových vozidiel alebo iných cenností.

Okrem predkladania tvrdení a dôkazov treba zvažovať aj to, akým spôsobom pred súdom vystupujete. Niektoré súdy totiž na priaznivé majetkové pomery usudzujú aj z toho, že sa pri určovaní výživného necháte formálne zastupovať advokátom (rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 6CoP/27/2017).