Všetko, čo potrebujete vedieť o zastropovaní dôchodkového veku

Zastropované v Ústave SR

Dôchodkový vek bude zastropovaný na 64 rokov prostredníctvom novely ústavného zákona. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky o tom rozhodli hlasovaním (28. marec) tesne pred druhým kolom prezidentských volieb. Keďže ide o zmenu a doplnenie Ústavy SR, na chválenie bola potrebná ústavná väčšina, respektíve aspoň 90 hlasov.

Za schválenie nakoniec hlasovalo 91 poslancov parlamentu. Proti zastropovaniu dôchodkov hlasovali všetci poslanci strany SaS, väčšina poslaneckého klubu OĽaNO, niekoľko nezaradených poslancov a člen koaličnej strany MOST-HÍD Andrej Hrnčiar. Hlasovania sa zdržalo 15 zákonodarcov, 7 bolo neprítomných.

Návrh novely ústavného zákona pripravili a predložili poslanci strany Smer-SD ešte v máji 2018. Zákon počas procesu prešiel aj pozmeňujúcimi úpravami, ktoré sa týkajú skoršieho odchodu žien do dôchodku s ohľadom na vychované deti. Tento ústavný zákon nadobudne účinnosť 1. júla 2019.

V zákone pribudol aj nový odsek k článku 36, ktorý každému zamestnancovi za vykonanú prácu garantuje odmenu, ktorá nemôže byť nižšia ako minimálna mzda.

Ženy pôjdu do dôchodku aj skôr

Samotnému dôchodku a dôchodkovému veku sa venujú zmeny v článku 39 Ústavy SR. Pribudnú v ňom dva odseky, z ktorých prvý sa venuje hmotnému zabezpečeniu dôchodkov a hovorí: „Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok."

Druhý odsek sa venuje vekovej hranici odchodu do dôchodku a zabezpečuje, že dôchodkový vek nesmie presiahnuť 64 rokov. Ženy majú právo na zníženie dôchodkového veku s ohľadom na jedno, dve alebo tri a viac vychovaných detí počas života. Odchod do dôchodku si budú môcť znížiť o šesť, dvanásť alebo osemnásť mesiacov.

Podobný mechanizmus zníženia dôchodkového veku pre ženy, v závislosti od počtu vychovaných detí, funguje aj v súčasnosti.

• Dôchodkový vek si môžete vypočítať aj na našej kalkulačke

Nebude to hneď

Vek odchodu do dôchodku nebude od 1. júla 2019 automaticky 64 rokov. Strop bol síce schválený a zavedený ústavným zákonom, na tejto hranici sa však zastaví až o niekoľko rokov. Od januára 2019 platí aj nová právna úprava, ktorá stanovuje dôchodkový vek v rokoch a mesiacoch. Po novom sa tiež vek odchodu do penzie určuje päť rokov dopredu.

To znamená, že medzi rokmi 2019 až 2023 sa bude dôchodkový vek zvyšovať každý rok o 2 mesiace. Od roku 2024 až do dosiahnutia zastropovaného veku sa bude určovať podľa predošlého systému, a teda bude naviazaný na vývoj strednej dĺžky dožitia populácie v dôchodkovom veku.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tvrdí, že posledný ročník, ktorému sa podľa súčasných projekcií predĺži dôchodkový vek, bude ročník 1965. „Na predmetný ročník sa začne vzťahovať dôchodkový vek 64 rokov, pričom ho uvedené osoby dosiahnu v roku 2029. Na osoby narodené v roku 1966 (dôchodkový vek dosiahnu v roku 2030 a neskôr) a mladšie sa už bude uplatňovať ústavou garantovaná hranica dôchodkového veku 64 rokov - uvedené platí pre mužov a bezdetné ženy," uviedla Mgr. Daniela Rodinová z tlačového odboru rezortu práce.

Rast dôchodkového veku, ktorý je nastavený podľa súčasného systému, sa prvýkrát zastaví už v roku 2022. Týka sa to však iba žien, ktoré vychovali tri alebo štyri deti. Výpočet sumy dôchodku sa však nemení, takže výška bude aj naďalej závisieť od doby dôchodkového poistenia, vymeriavacieho základu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Osoby, ktoré dosiahnu dôchodkový vek môžu aj naďalej vykonávať zárobkovú činnosť bez poberania alebo popri čerpaní dôchodku.

Ekonomické dopady

Odborníci však označujú zastropovanie veku za nešťastné rozhodnutie. Finančný analytik Marián Búlik tvrdí, že novopriznané dôchodky budú automaticky nižšie o 10 percent, ako by boli bez zastropovania. Skorší odchod do dôchodku bude náročný aj pre Sociálnu poisťovňu, ktorú už dnes štát dotuje jednou miliardou eur ročne.

Búlik tvrdí, že sa táto dotácia bude musieť v budúcnosti zdvojnásobiť a dodáva: „O tieto financie dostanú menej občania Slovenska na verejných výdavkoch, ale aj sociálnych platbách." Strana Smer-SD, ktorá návrh zastropovania predložila však tvrdí, že krátenie dôchodkových dávok vôbec nehrozí.

Analytik Marián Búlik to však vidí inak: „Toto tvrdenie je ekonomický nezmysel. Základná matematika jasne hovorí, že nie je možné, aby napríklad rast miezd a vyššie odvody z nich vykompenzovali ani len negatívnu demografickú krivku. Nehovoriac ešte o dopade zastropovania veku odchodu do dôchodku."

Dôchodky by podľa neho neklesali len v prípade, keby vláda výraznejšie zvýšila dane a odvody, čo je dnes ťažko predstaviteľné. „Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by len neutralizácia vplyvov zastropovania veku znamenala postupne vyššie odvody o 8 % alebo okamžité zvýšenie odvodov o 3 % od roku 2019," dodáva Búlik.

Slovenská populácia navyše rýchlo starne. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v texte kvantifikácia vplyvu opatrení (týka sa zavedenia hornej hranice dôchodkového veku) uvádza, že výrazné zostarnutie populácie je v súčasnosti nezvrátiteľné, a to aj v prípade, že by sa vládnymi opatreniami podarilo zvýšiť plodnosť z dnešných 1,5 na 2,1 dieťaťa na jednu ženu.

Dôchodkový vek v súčasnosti

V súčasnosti (2019) je všeobecný dôchodkový vek 62 rokov a 6 mesiacov. Podľa platného opatrenia je možné určiť vek odchodu do penzie osobám, ktoré dosiahnu dôchodkový vek v rokoch 2019 až 2023.

Osoby narodené v rokoch 1957 až 1960

Zdroje: NR SR, MPSVaR, Sociálna poisťovňa, RRZ