Smernica EÚ
Striedanie letného a zimného času sa riadi rovnakými pravidlami v celej Európskej únii. Tie definuje smernica Európskej únie ešte z roku 2001, ktorá hovorí, že letný čas začína vždy poslednú marcovú sobotu, trvá sedem mesiacov a na normálny čas (zimný) sa mení poslednú októbrovú sobotu.
Pre túto pravidelnú zmenu času vzniklo pomenovanie - zmena letného a zimného času. Treba však poznamenať, že v skutočnosti ide len zmenu na letný čas. Zimný čas je len pomenovanie, pretože v skutočnosti ide o normálny čas, ktorý je pre naše pásmo obvyklý. V niektorých európskych krajinách začalo striedanie už v roku 1916.
Kedy sa posúva čas
Čas sa posúva vždy posledný víkend v marci a posledný víkend v októbri.
Rok | Zmena na letný čas | Zmena na zimný čas |
2019 | 31.3.2019 2.00 hod. na 3.00 hod. | 27.10.2019 3.00 hod. na 2.00 hod. |
2020 | 29.3.2020 2.00 hod. na 3.00 hod. | 25.10.2020 3.00 hod. na 2.00 hod. |
2021 | 28.3.2021 2.00 hod. na 3.00 hod. | 31.10.2021 3.00 hod. na 2.00 hod. |
Zmena letného na zimný a naopak by sa mala naposledy uskutočniť v roku 2021. Ktorý "čas" nám zostane, ešte stále nie je rozhodnuté.
Výhody vs. nevýhody
Dlhodobé a pravidelné striedanie času má svojich podporovateľov, ale aj kritikov. Debaty o zjednotení času v Európskej únií už prebiehali v roku 2011, ale napriek tomu sa nič nezmenilo. V priebehu niekoľkých rokov zástancovia zrušenia predložili mnoho argumentov a vypracovali niekoľko odborných štúdií.
V argumentoch proti sa najčastejšie skloňujú slová - zdravotné ťažkosti. Odborníci tvrdia, že sa v období posúvania času stretávajú s pacientmi, ktorí majú problémy s krvným tlakom, bolesťami hlavy, trpia nespavosťou alebo prejavmi úzkosti. Odporcovia stavajú na protiargumente, že toto tvrdenie nie je štatisticky podložené.
Obhajoba striedania času stavia aj na lepšom využití denného svetla v produktívnom čase dňa, menej autonehôd, väčšej úspore energie a podobne. Aj na tieto údajné pozitíva boli vypracované odborné štúdiá, ktoré však žiadne hmatateľné výsledky nepriniesli. Práve naopak, nepreukázali žiadny pozitívny vplyv na ekonomiku a ani rozdiel v počte autonehôd.
Aj kvôli tomu boli zástancovia striedania zimného a letného času prehlasovaní.
Lepšie využitie slnečného svetla
Pôvodný nápad a jeho realizovanie vzniklo na základe myšlienky lepšieho využitia slnečného svetla, ktoré, samozrejme, ušetrí aj množstvo elektrickej energie. Zavedením letného času sa začínajú ľudské aktivity skôr, tým pádom sa aj lepšie využíva denné svetlo. Nezanedbateľné sú aj dlhé letné dni.
Tento princíp by však v niektorých častiach sveta nemal zmysel. Striedanie je teda väčšinou zavedené v západných krajinách severnej pologule. Letný čas majú okrem európskych štátov zavedený aj v Kanade či USA. V ostatných častiach sveta letný čas nie je zavedený, bol zrušený alebo nie je reálne používaný.
Obrázok: Ako je určené striedanie letného a zimného času vo svete
Zdroj: Wikipedia
Legenda: modrá farba - zavedený letný čas, oranžová farba - zrušený letný čas, červená farba - letný čas nebol nikdy zavedený
Redakcia
Internetový denník Peniaze.sk momentálne patrí medzi najnavštevovanejšie ekonomické weby. Svojim užívateľom ponúka články z rôznych oblastí osobných financií, praktické rady, komentáre, užitočné kalkulačky, politické témy,... Ďalšie články autora.