Štúdium v zahraničí. Koľko to bude stáť a ako ho financovať?

V zahraničí už od strednej školy

V rámci štúdia za hranicami sa študentom otvárajú možnosti po prvý raz na strednej škole. Jednou z najmenej finančne náročných možností je využiť kultúrno-výmenné programy. Obvykle prebiehajú od konca februára do polovice apríla. Sú spojené s krátkodobými študijnými pobytmi, ubytovanie študentov býva obvykle v rodinách a ide o zaujímavé zážitky aj zdokonalenie sa v cudzom jazyku.

Takéto štúdium vyjde cenovo na pár stoviek eur. Existuje však aj možnosť absolvovať za hranicami istú časť štúdia. To je už finančne náročnejšie. Zaujímavé možnosti stredoškolských študijných pobytov nájdete napríklad na:  www.iceslovakia.sk, www.enlap.sk, www.highschool.interstudy.sk.

Od jazykových kurzov za hranicami môžete zvoliť aj jednoročné, či dvojročné štúdium a množstvo študijných programov. Pri takomto type stredoškolského štúdia je však potrebné počítať s vyššími nákladmi. Záleží od krajín. Obľúbené Anglicko sa s cenou za školský rok pohybuje okolo 7000 eur, v podobnej cenovej relácii je napríklad aj USA, študovať na strednej škole v Rakúsku sa dá priemerne za 6000 eur.

Preto ak chcete poslať dieťa na zahraničné štúdiá, je dobré začať sporiť už prakticky od kolísky. Pretože stredná škola je takým základom na pokračovanie vysokoškolských štúdií mimo republiky, a to už je úplne iná finančná liga, ale aj viacero možností ako ho financovať.

Existuje viacero možností podpory

Ani na Slovensku to nie je lacné. „Aktuálne náklady na päťročné vysokoškolské štúdium na Slovensku sú podľa nášho prieskumu 14 000 eur,“ hovorí Martin Smrek, vedúci Oddelenia produkt manažmentu TAM v Tatra banke. Finančné nároky na štúdium na slovenskej vysokej škole tak neraz dosiahnu náklady štúdia v zahraničí.

A za hranicami sa dokonca vďaka grantom dá absolvovať štúdium cenovo výhodnejšie ako doma. Ako upozorňuje Ria Feik Achbergerová z Ministerstva školstva: „Slovenskí študenti študujúci v zahraničí si môžu požiadať o pôžičku na štúdium v rámci Fondu na podporu vzdelávania.“

Zároveň dodáva: „V prípade štipendijných pobytov v rámci bilaterálnych zmlúv, Národného štipendijného programu a podobne, získavajú kandidáti štipendium na pokrytie časti ich pobytových nákladov na zahraničnej vysokej škole a univerzite.“

Niektoré krajiny umožňujú študovať študentom aj vtedy, ak na štúdium nemajú peniaze. Napríklad v Anglicku študent môže požiadať o študentskú pôžičku od britskej vlády a začne ju splácať až po dokončení štúdia. Holandské univerzity majú často možnosť školné platiť po mesačných splátkach. To je len niekoľko možností, ktoré ponúkajú študentom samotné univerzity či vlády krajín. Oplatí sa ich teda vždy poriadne prelustrovať.

Rozhodujú aj životné náklady

Ľuboš Fančovič, generálny manažér agentúry StudyPlanet pre ilustráciu uvádza niekoľko príkladov ceny školného: „Napríklad v Británii sa platí 9 000 libier na rok, USA vyjde priemerne na 25 000 USD , Kanada  25 000 CAD na rok, Austrália  25 000 AUD, Nový Zéland 25 000 NZD,  Holandsko na 2 060 EUR na rok a v Dánsku a Švédku sa dá študovať zdarma.“

Je známe, že školné je pomerne drahé v USA alebo Austrálii. Sú však krajiny, v ktorých Slováci poplatky za štúdium neplatia. Napríklad v Českej republike nejde o školné, ale napríklad skôr o zápisné v relatívne nízkej výške. V Číne a Malajzii stoja univerzity v priemere 7000 dolárov ročne. Obe krajiny však ponúkajú vysoko kvalitné štúdium za výbornú cenu.

Veď napríklad v Číne sa nachádza až 15 univerzít v rebríčku 100 najlepších univerzít na svete. No a tu sa snúbia s dobrým vzdelaním nízke životné náklady. Výdaje na život študenta totiž môžu dosiahnuť rovnakú výšku ako samotné školné, prípadne byť aj vyššie. Napríklad v severských krajinách sa dá študovať zdarma, ale náklady sú extrémne vysoké.

Náklady sú vysoké aj v USA, ale napríklad v Čechách sú náklady porovnateľné so Slovenskom. „V Nemecku sú internáty spravidla privátne alebo samostatné verejné zariadenia, a samotný študent si ich osobitne musí vyhľadať v danom meste, kde bude pôsobiť. Nie je nezvyčajné, ak si študenti nájdu ubytovanie aj na súkromí, ktoré je niekedy aj cenovo porovnateľné s prípadným internátom,“ hovorí o skúsenostiach Michal Fedák, zástupca výkonnej riaditeľky Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA, n. o.).

Pri vysokoškolskom štúdiu je však vo väčšine krajín umožnené študentom si popri štúdiu aj zarobiť. V Austrálii, Kanade a na Novom Zélande sú takzvané študentské víza, ktoré študentom umožňujú pracovať 20 hodín týždenne počas štúdia a neobmedzene počas prázdnin. No napríklad v Číne a Malajzii študenti zatiaľ možnosť pracovať nemajú. Aj túto alternatívu financovania štúdia je pri výbere krajiny určite vhodné zvážiť.