Aké dopady bude mať zastropovanie dôchodkového veku (rozhovor)

Hlasovanie bude až po novom roku

Parlament o zastropovaní dôchodkového veku rozhodne až na januárovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Na schválenie ústavného zákona je potrebných 90 hlasov. Keďže vládna koalícia nedisponuje ústavnou väčšinou, bude potrebovať aj hlasy opozičných poslancov.

Návrh ústavného zákona, stanovisko Ministerstva financií a vlády Slovenskej republiky, je možné nájsť na stránkach Národnej rady SR. Názory na efektívnosť zastropovania dôchodkového veku sa však rôznia. Niektorí ekonómovia a analytici tvrdia, že jeho zavedenie nedáva z ekonomického hľadiska žiadny zmysel.

Môžeme teda hovoriť o pozitívnom systémovom kroku? Ako sa zastropovanie dotkne slovenskej ekonomiky? Na niekoľko kľúčových otázok, ktoré sa zastropovania týkajú odpovedá Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Zdroj foto: Ing. Marián Búlik

Je zastropovanie dôchodkov z hľadiska ekonomiky dobrý krok?

Zastropovanie dôchodkov musí každý ekonomicky uvažujúci človek považovať za nezmysel. Ak štát zastropuje vek odchodu do dôchodku, bez ohľadu na vývoj zamestnanosti a priemerný vek dožitia, je to absolútny hazard so štátnymi financiami do budúcnosti. Takýto krok je ekonomicky neudržateľný a reálne namiesto pomoci poškodí ľudí hneď z niekoľkých dôvodov.

Novopriznané dôchodky budú automaticky nižšie o 10 percent, ako by boli bez zastropovania. To je dané príjmami a výdavkami sociálneho systému, ktorého dotácia nemôže rásť donekonečna. Navyše je v dôsledku demografie už dnes jasné, že súčasná miera náhrady dôchodkov je neudržateľná a bude musieť klesnúť. Odhady expertov hovoria o poklese z dnešných 44 % na polovicu o 25-30 rokov, kedy do dôchodku odíde silná generácia tzv. Husákových detí.

Ako to bude zvládať Sociálna poisťovňa?

Nižší vek automaticky dopadne aj na financie Sociálnej poisťovne, a tú bude musieť štát dotovať ešte výraznejšie ako dnes. Už dnes Sociálna poisťovňa dostáva približne 1 miliardu ročne, pri zastropovaní by dotácia narástla o dodatočné 2 miliardy eur (2,5 % HDP) ročne. O tieto financie dostanú menej občania Slovenska na verejných výdavkoch, ale aj sociálnych platbách.

Uvediem príklad: Ak by štát chcel nárast vykryť, musel by napríklad kompletne zrušiť všetky štátne sociálne dávky. Dnes má síce štát ročne o 1,4 miliardy eur viac príjmov ako pred rokom, ale dnešný ekonomický boom nevydrží navždy. Štát potom nebude mať na financovanie dôchodkov a keďže platí zákon o dlhovej brzde, bude musieť škrtiť výdavky, čo pocítia kompletne všetci obyvatelia.

Je jasné, že aj v prípade schválenia bude ešte niekoľko rokov fungovať automat, ktorý sa na zastropovanom veku zastaví. Nebude mať štát, po pár rokoch fungovania stropu, viac dôchodcov ako pracujúcich?

Aj bez zastropovania sa pomer pracujúcich a dôchodcov do budúcna dramaticky zhorší. Dnes pripadá na 1 dôchodcu - 1,6 pracujúceho, v roku 2050 už bude viac dôchodcov ako pracujúcich. Dôsledkom nemôže byť nič iné, len dramatický pokles dôchodkov. Pretože časy bezbrehého zadlžovania štátov sú dávno preč, na Slovensku platí zákon o dlhovej brzde a navyše neúmerný rast štátneho dlhu tlmí aj eurozóna a pravidlá EÚ.

Avšak, vláda necháva hrozbu katastrofálne nízkych štátnych dôchodkov dlhé roky bez povšimnutia. Nerobí nič preto, aby motivovala ľudí sporiť si na dôchodok a výsledok vidíme v praxi. Neúmerne rastie okamžitá spotreba ľudí a klesá miera úspor. A to v ekonomicky najlepších časoch, kedy by si ľudia mali tvoriť najviac rezerv.

Strana Smer-SD (predkladateľ návrhu) tvrdí, že nehrozí krátenie dôchodkov. Je toto reálna predpoveď?

Toto tvrdenie je ekonomický nezmysel. Základná matematika jasne hovorí, že nie je možné, aby napríklad rast miezd a vyššie odvody z nich vykompenzovali ani len negatívnu demografickú krivku. Nehovoriac ešte o dopade prípadného zastropovania veku odchodu do dôchodku. Bez vyšších daní a odvodov to jednoducho nepôjde. Takýto krok však vláda pri snahe o zastropovanie dôchodku neavizuje.

Dôchodky by neklesli len v prípade, že by štát výrazne zvýšil dane a odvody, čo je ťažko predstaviteľné. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by len neutralizácia vplyvov zastropovania veku znamenala postupne vyššie odvody o 8 % alebo okamžité zvýšenie odvodov o 3 % od roku 2019. Ak by štát chcel kompletne kompenzovať aj negatívnu demografiu, zvýšenie odvodov by muselo byť ešte násobne vyššie.

Vekový priemer dĺžky života rastie, to je holý fakt. Myslíte si, že ľudia budú odchádzať do dôchodku v zastropovanom veku?

To určite nehrozí, pretože nebudú mať z čoho žiť. Aj keď banky hlásia pomerne vysoký celkový stav úspor, ide o rezervy firiem a malej časti obyvateľstva. Priemerný obyvateľ má dnes na krku hypotéku a nasporených možno do 2 000 eur, čo je žalostne málo pre financovanie života na dôchodku.

Čo je horšie, až 80 % sporiteľov má v 2. pilieri úspory v garantovaných fondoch s nízkym výnosom a vôbec sa o svoje financie nestarajú. Navyše, podľa prieskumov si až približne 60 % Slovákov v produktívnom veku neodkladá na dôchodok ani cent. Pravidelné sporenie či investovanie v sume aspoň 100 eur mesačne, ktorá má šancu za niekoľko desaťroční vytvoriť dostatočnú rezervu, má tiež len zlomok Slovákov.

Veľmi nízky štátny dôchodok a málo úspor jednoducho neumožní Slovákom prestať pracovať skôr. A to bez ohľadu na dôchodkový strop.