Kto je verejný činiteľ
V prvom rade je potrebné ujasniť si, kto je vlastne verejný činiteľ. Zoznam funkcií verejných činiteľov definuje § 128 Trestného zákon č. 300/2005. Tento zákon hovorí, že verejným činiteľom je prezident SR, poslanec Národnej rady SR, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu SR, sudca, prokurátor, osoba zastávajúca funkciu verejnej moci, vojak, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda VÚC, poslanec územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej či územnej samosprávy, notár, súdny exekútor, osoby lesnej, vodnej, rybárskej, poľovníckej alebo prírodnej stráže, prípadne osoba, ktorá pôsobí v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovať vo veciach verejnej správy.
Osoba, ktorá spadá pod túto definíciu si musí uvedomiť, že výkon svojej služby si vybrala dobrovoľne, pričom musela mať vedomosť o tom, že jej práca bude vystavená zvýšenému záujmu a kontrole okolia, respektíve verejnosti. To zahŕňa aj akceptovanie práva verejnosti alebo osoby na informácie. Samozrejme, s rešpektovaním zákonných hraníc právomoci verejného činiteľa a práva verejnosti. To znamená, že aj osoba dožadujúca sa práva na informácie alebo transparentnosť výkonu funkcie, napríklad prostredníctvom nahrávania videa, musí rešpektovať zákonné hranice svojho konania.
Tip: Aké sú povinnosti a právomoci príslušníkov SBS
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
Jedným z najznámejších precedensov, ktorý sa týka problematiky natáčania verejného činiteľa na video, je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5.1.2001, II. ÚS 44/00. Tento prípad sa týkal Mestskej polície v Prešove, ktorej príslušníci, podľa ÚS SR, porušili petičné právo a právo na informácie.
Okrem iného zakázali dotknutým osobám zhotovovať zvukovoobrazové a obrazové záznamy, čiže natáčať na video alebo fotiť ich konanie. Senát ÚS SR konštatoval, že jednaním príslušníkov Mestskej polície v Prešove došlo k porušeniu ústavných práv dotknutých osôb.
„Predmetný nález ÚS SR sa týka mestských policajtov, ale je všeobecne použiteľný na akéhokoľvek verejného činiteľa,“ uviedol advokát JUDr. Adam Puškár.
Policajt je verejný činiteľ
Najčastejšie je na pretrase práve natáčanie príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. V minulosti vzniklo aj niekoľko videozáznamov, kde sa policajti slovne ohradzovali voči natáčaniu ich konania alebo tváre na video, prípadne sa odvolávali na svoje občianske práva.
Aj v takomto prípade je užitočnou pomôckou vyjadrenie ÚS SR, ktorý konštatoval: „Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie.“
Ďalej sa v náleze ÚS SR uvádza: „Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.“
V praxi to znamená, že si konanie príslušníkov PZ SR môžete natáčať na video, prípadne fotiť, a to aj bez ich súhlasu, nakoľko ide o výkon ich služby pri styku s verejnosťou. Na toto právo sa neviažu podmienky, čiže nemusíte mať súhlas na natáčanie verejného činiteľa.
Je však dôležité uviesť, že cieľom natáčania alebo fotenia by mala byť transparentnosť ich konania, nie skomplikovanie alebo zosmiešňovanie ich práce. Verejný činiteľ vás však nemôže vyzývať na preukázanie povolenia alebo vám natáčanie v zásade zakázať.
„Ak sa dotknutý úradník bude snímaniu brániť, občan má viacero právnych možností obrany. Je napr. možné podať sťažnosť na takéhoto úradníka jeho nadriadenému, podnet príslušnému prokurátorovi (netrestný úsek) či ústavnú sťažnosť. Ako dôkaz poslúži práve videonahrávka, kde verejný činiteľ ústne zakáže v natáčaní pokračovať,“ radí JUDr. Adam Puškár.
Ak sú teda splnené zákonné okolnosti natáčania verejného činiteľa, ale aj napriek tomu sa bude takémuto konaniu brániť, ide z jeho strany o protizákonný krok. Dôsledkom čoho môže byť aj jeho prepustenie z verejnej služby.
Daňová kontrola
Správa daní je už o niečo citlivejšia záležitosť. Priebeh daňovej kontroly si síce natáčať môžete, ale v roku 2013 bola schválená novela Zákona o správe daní č. 563/2009 Z. z., ktorá okrem iného hovorí, že: „Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.“
Čiže z takýchto úkonov je zakázané zverejňovať fotografie, nahrávky zvuku alebo videozáznam. Laicky povedané, priebeh si nahrávať môžete a nikto vám v tom nemôže brániť. Avšak, takéto záznamy nemôžete nikde zverejňovať. Novela prišla v tom istom roku, kedy vznikla verejne známa kauza nahrávania daňovej kontroly súkromným podnikateľom. Poverení úradníci sa vtedy dožadovali povolenia na nahrávanie.
„Zaznamenávať si teda daňovú kontrolu môžete, ale zákaz jej zverejňovania osobne vnímam ako protiústavný,“ komentoval novelu zákona JUDr. Adam Puškár.
Existujú aj iné výnimky
„Sú určité zákonné výnimky, ktoré tiež osobne považujem za protiústavné – napr. § 25 ods. 3 zákona o prokurátoroch,“ konkretizoval JUDr. Adam Puškár.
V prípade tohto zákona ide o funkciu prokurátora, ktorý síce patrí medzi verejných činiteľov, ale v Zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry č. 154/2001 Z. z. sa hovorí, že bez súhlasu prokurátora nemôžete vyhotovovať a zverejňovať fotografie alebo videozáznam jeho tváre a bydliska.
Táto podmienka sa vzťahuje aj na jeho blízke osoby, ak je to z hľadiska jeho ochrany potrebné a tieto osoby s tým súhlasia. Prokurátor má tiež právo na utajenie svojich osobných údajov a údajov jemu blízkych osôb.
Zdroj: Zákon č. 154/2001 Z. z., Zákon č. 563/2009 Z. z., Zákon č. 300/2005 Z. z., II. ÚS 44/2000