Zdroj: Shutterstock
Zmluvná pokuta slúži primárne na to, aby motivovala zmluvnú stranu k splneniu určitej zmluvnej povinnosti. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká len vtedy, keď je dojednaná písomne. V zmluvách možno ešte aj dnes často nájsť ustanovenie, podľa ktorého je vyplatením zmluvnej pokuty podmienená možnosť odstúpenia od zmluvy; takéto dojednanie je však neplatné. Platne dohodnutá zmluvná pokuta totiž musí byť vždy viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti (napríklad povinnosti zaplatiť včas kúpnu cenu apod.).
O zmluvnej pokute sa často hovorí, že je dojednávaná ako paušalizovaná náhrada škody, ktorá môže porušením zabezpečovanej povinnosti vzniknúť. Zákon však napriek tomu stanoví, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, keď škoda v dôsledku porušenia povinnosti vôbec nevznikne.
Ak ste dlžníkom a v zmluve je dojednané, že nárok na náhradu škody zostáva veriteľovi zachovaný vedľa nároku na zmluvnú pokutu, zbystrite pozornosť. Hradenie zmluvnej pokuty spolu s náhradou škody ide totiž nad rámec zákona. Dojednanie teda ideálne požadujte zmierniť – podľa okolností s veriteľom vydiskutujte, či bude požadovať pokutu, alebo sa zo zmluvy celé dojednanie o zmluvnej pokute odstráni a jemu zostane len nárok na náhradu škody, ktorý vyplýva priamo zo zákona.
Tip: Čo všetko by mala obsahovať zmluva o pôzičke
Nárok na úroky z omeškania (na rozdiel od nároku na zmluvnú pokutu) naopak vyplýva priamo zo zákona; vzniká v okamihu, keď sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška zákonných úrokov z omeškania medzi nepodnikateľmi je momentálne 5 % ročne.
Medzi podnikateľmi môže byť aktuálny úrok z omeškania 8 % ročne (ak sa veriteľ rozhodol, že sa bude sadzba meniť každý kalendárny polrok trvania omeškania podľa zmeny výšky základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky) alebo 9 % ročne (ak sa veriteľ rozhodol pre jednotnú sadzbu pre celú dobu trvania omeškania). V obchodných vzťahoch však právne predpisy umožňujú dohodnúť aj vyšší úrok z omeškania.
Pre úplnosť dodajme, že nárok na úrok z omeškania môže veriteľ žiadať vedľa nároku na zmluvnú pokutu; nároky nemožno zamieňať. Aj keby bola teda zmluvná pokuta dohodnutá na zabezpečenie povinnosti splniť včas peňažný dlh, možno ju žiadať súčasne s úrokom z omeškania.
Inflačná doložka umožňuje, aby výška peňažného plnenia, ktoré sa má vyplácať dlhšiu bodu, odrážala reálnu hodnotu peňazí. Veľmi často sa používa napríklad za účelom úpravy nájomného v nájomných zmluvách. V praxi dojednanie vyzerá tak, že sa dohodnutá výška peňažného plnenia upraví v určitých intervaloch (najčastejšie ročných) v nadväznosti na mieru inflácie zistenú príslušnou inštitúciou. V slovenskom prostredí sa zväčša berie za relevantnú miera inflácie zistená Štatistickým úradom SR. Zvyšovanie podľa inflácie možno dohodnúť aj tak, aby prebehlo až vtedy, keď inflácia dosiahne určitú hodnotu (napr. až od 2 % apod.).
Zákaz postúpenia a zákaz započítania pohľadávok sa veľmi často vyskytuje v súbore dojednaní označených ako „spoločné“ prípadne „záverečné“ dojednania. Zo zákona platí, že drvivú väčšinu pohľadávok je možné postúpiť; z postupovania sú vylúčené napríklad pohľadávky, ktoré zaniknú najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Ak ste veriteľom, neoplatí sa so zákazom postúpenia súhlasiť. Postúpenie pohľadávky na rôzne „vymáhačské“ agentúry je totiž často poslednou možnosťou, ako v prípade neplatenia dlžníka získať aspoň časť sumy z neuspokojenej pohľadávky.
Podobne, ako postúpenie, aj započítanie vzájomných pohľadávok rovnakého druhu (napríklad peňažných) zákon v zásade umožňuje; výnimkou je napríklad zákaz započítania pohľadávky na náhradu škody spôsobenej na zdraví. Zákaz započítania sa opäť neoplatí akceptovať v zmluve, v ktorej ste veriteľom hlavnej povinnosti. V praxi sa napríklad často stáva, že dlžník veriteľa drží v šachu tvrdeným započítaním spornej pohľadávky na náhradu škody voči pohľadávke na náhradu kúpnej ceny či ceny za zhotovenie diela.
Obsahom dojednania o mlčanlivosti býva zákaz zverejnenia či použitia najrôznejších informácií, ktoré ste získali v súvislosti so zmluvným vzťahom. Pred súhlasom s takýmto dojednaním sa zamyslite najmä nad tým, či vás nelimituje aj pri výkone zmluvných povinností a vymáhaní prípadnej pohľadávky zo zmluvy. Doložky o mlčanlivosti sa totiž veľmi často koncipujú príliš široko a všeobecne.
Najmä zmluvy uzatvárané v podnikateľskej sfére nemusia obsahovať všetky práva a povinnosti, ktoré sa zmluvné strany zaviažu dodržiavať nad rámec zákona. Časť dojednaní môže byť obsiahnutá aj v tzv. obchodných podmienkach, ktorých záväznosť môže vyplynúť z celkom nenapádanej a stručnej zmluvnej doložky.
Obchodný zákonník síce požaduje, aby boli obchodné podmienky stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo priložené k návrhu zmluvy; ak však písomne potvrdíte, že chcete byť viazaní obchodnými podmienkami druhej zmluvnej strany, budete ich absenciu pri uzatváraní zmluvy v budúcnosti preukazovať len veľmi ťažko.
Rozhodcovskou doložkou je rozhodovanie o vašich sporoch zo zmluvy zverené inému orgánu, než súdu. Rozhodcovské konanie môže mať aj výhody – väčšinou býva oveľa rýchlejšie, než konanie pred všeobecnými súdmi. Na druhej strane však môže ukrývať napríklad nástrahu v podobe menšej šance zvrátiť nespravodlivý rozhodcovský rozsudok.
Čítajte tiež:
Barbora Magočová
Najvýhodnejšie cestovné poistenie
Naša online kalkulačka vám umožní porovnať ceny a podmienky rôznych poisťovní, aby ste mohli cestovať bez starostí.
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
