Môžete úspešne vymáhať pohľadávku aj 10 rokov po jej vzniku?

Premlčanie je iné medzi bežnými ľuďmi a iné medzi podnikateľmi

Trojročná premlčacia doba sa niekedy nazýva aj tzv. všeobecnou premlčacou dobou. Platí len vtedy, keď zákon pre premlčanie konkrétnej pohľadávky nestanoví inú lehotu. Trojročnej premlčacej lehote podlieha veľká časť bežných pohľadávok – premlčiava sa v nej napríklad pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny v prípade, ak kupujete nehnuteľnosť ako fyzická osoba či pohľadávka na zaplatenie ceny za vykonanie rekonštrukcie, ktorú pre vás urobili na vašom rodinnom dome remeselníci.

Pre pohľadávky z obchodných vzťahov medzi podnikateľmi trojročná premlčacia doba neplatí. Uplatňuje sa pre veriteľov výhodnejšia štvorročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde. Týmto dňom bude vo väčšine prípadov prvý deň po splatnosti pohľadávky.

Tip: Pred notárom podpísali zmluvu o pôžičke, podľa súdu však uzavretá nebola

Premlčacia doba môže byť predĺžená dohodou aj fakticky

Ak sa už schyľuje k uplynutiu premlčacej doby a veriteľ si ešte nepraje pohľadávku z akýchkoľvek dôvodov vymáhať na súde, veľmi často predkladá dlžníkovi na podpis tzv. uznanie dlhu. Prehlásenie o uznaní dlhu nemusí byť na samostatnej listine; veľmi často býva skryté napríklad v rôznych dohodách o splátkach či dohodách o urovnaní, ktoré sa môžu dlžníkovi javiť na prvý pohľad ako veľmi výhodné. Podpisom prehlásenia, ktorým dlžník uzná svoj dlh čo do dôvodu i do výšky, však zároveň predĺži premlčaciu dobu až na 10 rokov. Takto predĺžená premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, kedy k uznaniu došlo; ak je však v uznaní uvedená lehota na plnenie, začne premlčanie plynúť od uplynutia tejto lehoty.

Aj v podnikateľských vzťahoch možno premlčaciu lehotu predĺžiť. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka však Obchodný zákonník umožňuje predlžovať len o štyri roky od uznania záväzku. Záväzok je však možné medzi podnikateľmi uznávať opakovane – musí však byť dodržaná podmienka, že premlčacia doba skončí najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť.

Podnikatelia si môžu premlčaciu dobu predĺžiť aj nevedomky, a to v dvoch prípadoch. Ak platia úroky, bude sa platenie považovať za uznanie záväzku (s účinkami na plynutie premlčacej doby) ohľadne sumy, z ktorej úroky zaplatili. Rovnocenné uznaniu záväzku je aj čiastočné plnenie záväzku, ak z neho možno usudzovať na to, že sa plnením uznáva aj zvyšok dlhu. Typickým faktickým uznaním býva napríklad čiastočná platba na faktúru, pri ktorej dlžník v poznámke pri bankovom prevode úhrady uvedie číslo faktúry a pripíše, že ide o „časť platby“ na uvedenú faktúru.

Niektoré pohľadávky sa nepremlčiavajú vôbec, iné v kratšej premlčacej lehote

Učebnicovým príkladom práva, ktoré premlčaniu nepodlieha, je vlastnícke právo. Nepremlčiavajú sa ani práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Premlčanie sa nevzťahuje ani na právo vypovedať zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú.

Najkratšie premlčacie lehoty sa vzťahujú na práva súvisiace s pohľadávkami z prepravy. Tieto sa premlčujú už za jeden rok. Výnimkou je len právo na náhradu škody pri preprave osôb. Obdobne to platí aj vo vzťahoch medzi podnikateľmi. Pre nich platí, že práva vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky voči zasielateľovi a voči dopravcovi sa premlčujú uplynutím jedného roka. Pri právach vzniknutých z celkového zničenia alebo straty zásielky plynie premlčacia doba odo dňa, keď zásielka mala byť doručená príjemcovi, pri ostatných právach odo dňa, keď zásielka bola doručená. Len pre škodu vedome spôsobenú platí štvorročná premlčacia doba.

Pozor na rozlíšenie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby

V Občianskom aj v Obchodnom zákonníku existujú právne nároky, pre ktoré sú stanovené až dve premlčacie doby. Prvou je subjektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť od okamihu, kedy sa veriteľ dozvie o skutočnostiach rozhodných pre uplatnenie nároku a druhou je objektívna premlčacia doba, ktorá beží od chvíle, ktorá je rozhodná pre vznik nároku, a to bez ohľadu na to, či veriteľ o nároku vie, alebo nie. Samotný nárok sa premlčí vtedy, keď uplynie ktorákoľvek zo spomínaných premlčacích lehôt.

Typickým zástupcom nároku, ktorý sa môže premlčať v dvojakom režime, je nárok na náhradu škody. Pre tento je stanovená subjektívna premlčacia doba v dĺžke 2 roky a objektívna premlčacia doba 3 roky (a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, 10 rokov).

Praktický príklad:

V júli 2016 poškodia remeselníci vašu stavbu pri vykonávaní rekonštrukčných prác. Od tohto dňa začne plynúť trojročná objektívna premlčacia lehota, ktorá plynie od vzniku škody. Vy sa o poškodení dozviete až v decembri roku 2017, kedy sa začne poškodenie reálne prejavovať. Až od tohto okamihu vám začne plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá skončí v decembri 2019. Vy však do jej uplynutia čas na uplatnenie pohľadávky na náhradu škody nemáte, pretože to musíte stihnúť už do uplynutia objektívnej premlčacej doby nároku na náhradu škody, teda najneskôr do júla roku 2019.

Veľmi podobný režim platí aj pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Len pre úplnosť dodajme, že vo vzťahoch medzi podnikateľmi pri práve na náhradu škody plynie štvorročná subjektívna premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; u objektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody medzi podnikateľmi platí, že sa končí najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.